Vatikán 25. marca (VaticanNews) Pri generálnej audiencii v stredu 25. marca pápež Lev XIV. pokračoval v cykle katechéz o dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu. V ďalšej časti výkladu Dogmatickej konštitúcie Lumen gentium sa sústredil na hierarchický rozmer Cirkvi, ktorý podľa jeho slov nie je ľudským výtvorom, ale božskou ustanovizňou v službe jednote, poslaniu a posväcovaniu Božieho ľudu.

Na dnešnej generálnej audiencii bolo prítomných viac než sto pútnikov zo Slovenska: študenti a pedagógovia zo Spojenej školy sv. Cyrila a Metoda v Starej Ľubovni a zo Spojenej školy sv. Vincenta de Paul v Leviciach.

GENERÁLNA AUDIENCIA (streda 25. marca 2026)

KATECHÉZA

Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu
II. Dogmatická konštitúcia Lumen gentium

5. Na základe apoštolov.
Cirkev v jej hierarchickom rozmere

Čítanie: Ef 2, 19 – 20

Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.

Drahí bratia a sestry, požehnané ráno a vitajte!

Pokračujeme v katechézach o dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu a venujeme sa Dogmatickej konštitúcii Lumen gentium o Cirkvi. Po tom, čo sme ju (Cirkev) predstavili ako Boží ľud, dnes uvažujeme o jej hierarchickej podobe.

Katolícka cirkev má svoj základ v apoštoloch, ktorých Kristus ustanovil za živé stĺpy svojho mystického Tela, a má hierarchický rozmer, ktorý slúži jednote, poslaniu a posväcovaniu všetkých jej členov. Tento posvätný poriadok je trvalo založený na apoštoloch (porov. Ef 2, 20; Zjv 21, 14), keďže sú hodnovernými svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania (porov. Sk 1, 22; 1 Kor 15, 7) a boli samotným Pánom poslaní na misiu do sveta (porov. Mk 16, 15; Mt 28, 19). Pretože apoštoli sú povolaní verne uchovávať spásonosné učenie Učiteľa (porov. 2 Tim 1, 13 – 14), odovzdávajú svoju službu mužom, ktorí až do Kristovho návratu pokračujú v posväcovaní, vedení a vyučovaní Cirkvi „prostredníctvom svojich nástupcov v pastoračnej službe“ (KKC, 857).

Táto apoštolská postupnosť, založená na evanjeliu a Tradícii, je rozpracovaná v III. kapitole konštitúcie Lumen gentium, nazvanej „O hierarchickom zriadení Cirkvi a osobitne o episkopáte“. Koncil učí, že hierarchická štruktúra nie je ľudským výtvorom slúžiacim na vnútornú organizáciu Cirkvi ako spoločenského tela (porov. LG 8), ale je božskou ustanovizňou, ktorá má zachovať poslanie zverené Kristom apoštolom až do konca časov.

Skutočnosť, že sa tejto téme venuje III. kapitola až po tom, čo sa v prvých dvoch rozjíma o vlastnej podstate Cirkvi (porov. Acta Synodalia III/1, 209 – 210), neznamená, že hierarchické zriadenie je prvkom neskorším než Boží ľud. Ako pripomína dekrét Ad gentes: „Takto boli apoštoli zárodkom nového Izraela a zároveň počiatkom posvätnej hierarchie.“ (č. 5), ako spoločenstvo vykúpených Kristovou Paschou, ustanovené ako prostriedok spásy pre svet.

Aby sme správne pochopili úmysel Koncilu, je vhodné pozorne čítať názov III. kapitoly Lumen gentium, ktorý vyjadruje základnú štruktúru Cirkvi prijatú od Boha Otca skrze Syna a dovŕšenú vyliatím Ducha Svätého. Konciloví otcovia nechceli predstaviť inštitucionálne prvky Cirkvi v zmysle, ktorý by mohol naznačovať pojem „konštitúcia“, ak by sa chápal v modernom význame. Dokument sa sústreďuje na „služobné čiže hierarchické kňazstvo“, ktoré sa „podstatne, a nielen stupňom“ líši od všeobecného kňazstva veriacich, pričom pripomína, že „sú na seba navzájom zamerané, keďže jedno i druhé má svojím vlastným spôsobom účasť na jedinom Kristovom kňazstve“ (LG 10).

Koncil sa teda zaoberá službou, ktorá sa odovzdáva mužom obdareným posvätnou mocou (porov. LG 18) pre službu v Cirkvi: osobitne sa zastavuje pri episkopáte (LG 18 – 27), potom pri presbyteráte (LG 28) a pri diakonáte (LG 29) ako stupňoch jednej sviatosti posvätného stavu.

Prívlastkom „hierarchická“ chce Koncil označiť posvätný pôvod apoštolskej služby v konaní Ježiša, Dobrého pastiera, ako aj jej vnútorné vzťahy. Predovšetkým biskupi a prostredníctvom nich presbyteri a diakoni prijali úlohy (lat. munera), ktoré ich vedú k službe „všetkým, ktorí patria k Božiemu ľudu“, aby „slobodne a usporiadane smerovali k tomu istému cieľu a dosiahli spásu“ (LG 18).

Lumen gentium opakovane a účinne pripomína kolegiálny a spoločenstvom poznačený charakter tohto apoštolského poslania a zdôrazňuje, že „úrad, ktorý Pán zveril pastierom svojho ľudu, je skutočná služba, ktorá sa vo Svätom písme výstižne nazýva ‚diakonia‘, čiže služba“ (LG 24). Preto svätý Pavol VI. predstavil hierarchiu ako skutočnosť „zrodenú z Kristovej lásky, aby uskutočňovala, šírila a zaručovala neporušené a plodné odovzdávanie pokladu viery, príkladov, prikázaní a chariziem, ktoré Kristus zveril svojej Cirkvi“ (Príhovor, 14. septembra 1964).

Drahé sestry, drahí bratia, prosme Pána, aby svojej Cirkvi posielal služobníkov zapálených evanjeliovou láskou, oddaných dobru všetkých pokrstených a odvážnych misionárov vo všetkých častiach sveta.

Preklad Martin Jarábek