Vatikán 31. marca (TK KBS) Michelangelov Posledný súd možno opäť obdivovať v celej jeho ohromujúcej sile a v jase pôvodných farieb, ktoré odhalil práve dokončený mimoriadny reštaurátorský zásah. Ten sa začal 1. februára tohto roku a zahŕňal odstránenie belavého nánosu z povrchu maľby. Tento jemný povlak, takmer neviditeľný voľným okom, zakrýval originálnu farebnosť a tlmil kontrast svetla a tieňa v kompozícii.
Počas celého trvania prác zostala Sixtínska kaplnka neustále otvorená. „Vatikánske múzeá,“ komentuje riaditeľka Barbara Jattaová, „sú múzeami otvorenými pre všetkých. Ich poslaním je mať brány vždy otvorené pre veriacich i návštevníkov. Tak to bolo aj pri tejto výnimočnej príležitosti, keď išlo o údržbu jedného z najcennejších skvostov: Michelangelovej fresky, ktorá s dramatickou intenzitou zobrazuje koniec čias. Mimoriadny reštaurátorský zásah – pod dohľadom Governatorátu Mestského štátu Vatikán, koordinovaný Riaditeľstvom múzeí a podporovaný floridskou pobočkou organizácie Patrons of the Arts in the Vatican Museums – vykonalo Laboratórium na reštaurovanie obrazov a drevených materiálov, ktoré spolupracovalo s Oddelením umenia 15. a 16. storočia, Kabinetom pre vedecký výskum a Úradom konzervátora Vatikánskych múzeí.“
Poľnice Posledného súdu: Návrat originálnej farebnosti
„Na jeseň roku 1541,“ vysvetľuje Fabrizio Biferali, kurátor Oddelenia umenia 15. a 16. storočia, „mohol Michelangelo po viac ako piatich rokoch nesmiernej námahy na lešení – osvetlenom len svetlom presvitajúcim cez okná v stenách alebo slabými pochodňami – konečne ukázať svetu svoje najväčšie maliarske dielo. Dnes, po dokončení mimoriadneho reštaurátorského zásahu, sa Michelangelova gigantická freska opäť rozžiarila svojimi živými farbami, vibrujúcimi svetlami a tieňmi, mimoriadnou rozmanitosťou póz, pohľadov, prepletených tiel a svojou jedinečnou a neprekonateľnou ikonickou silou.“
Vzkriesenie mŕtvych: Odstránenie belavého povlaku laktátu vápenatého
„V roku 2024 sme zistili,“ uvádza Fabio Morresi, vedúci Oddelenia vedeckého výskumu, „že Posledný súd vykazoval rozsiahle vyblednutie spôsobené prítomnosťou soli: laktátu vápenatého. Chromatografické analýzy zistili v atmosfére Sixtínskej kaplnky prítomnosť kyseliny mliečnej – molekuly, ktorá sa môže uvoľňovať biologickým procesom transpirácie (potenia návštevníkov). Vznik belavého povlaku je teda spôsobený reakciou medzi kyselinou mliečnou a iónmi vápnika, ktoré sú bežne prítomné vo freskovej maľbe. Laktát vápenatý je veľmi dobre rozpustný vo vode, a preto bolo možné ho z povrchu ľahko odstrániť bez toho, aby sa freska akokoľvek poškodila.“
Kompletná revízia stavu zachovania
„Hoci bola operácia čistenia z technického hľadiska relatívne jednoduchá a spočívala v rýchlom ošetrení japonským papierom a destilovanou vodou,“ vysvetľuje Paolo Violini, vedúci reštaurátor Laboratória na reštaurovanie malieb a drevených materiálov, „umožnila obnoviť farebnú živosť a svetelno-tieňové efekty fresky tak, ako vyzerali po skončení veľkých reštaurátorských prác v roku 1994. Tým sa znovu podnietila odborná diskusia o vzťahu medzi materiálnym stavom diela a jeho interpretáciou. Zásah navyše predstavoval významnú príležitosť na vykonanie kompletnej revízie stavu zachovania diela.“
Novou výzvou pre tím Vatikánskych múzeí – zložený z kurátorov, konzervátorov, reštaurátorov, diagnostikov a technických špecialistov – bude čo najviac predchádzať opakovaniu podobných javov alebo ho aspoň obmedziť. To bude možné vďaka multidisciplinárnemu prístupu založenému na pochopení mechanizmov vzniku týchto zmien a na kontrole početných parametrov, ktoré sa dajú regulovať pomocou sofistikovaného klimatizačného systému v Sixtínskej kaplnke.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
