Vatikán 1. apríla (VaticanNews) Počas stredajšej generálnej audiencie 1. apríla pápež pripomenul, že laici nie sú len väčšinou Božieho ľudu, ale majú aj osobitné poslanie premieňať svet duchom evanjelia. V katechéze venovanej konštitúcii Lumen gentium zdôraznil spoločnú dôstojnosť všetkých pokrstených a ich účasť na Kristovom poslaní.

GENERÁLNA AUDIENCIA (streda, 1. apríla 2026)

KATECHÉZA
Dokumenty II. vatikánskeho koncilu
II. Dogmatická konštitúcia Lumen gentium

6. Živé kamene v Cirkvi a svedkovia vo svete: laici v Cirkvi a vo svete

Čítanie: Ef 4,1.4 – 5

[Bratia,] žite dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo […]. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst.

Bratia a sestry, dobrý deň!

Pokračujeme v našej úvahe o Cirkvi, ako nám ju predstavuje koncilová konštitúcia Lumen gentium (LG). Dnes sa venujeme štvrtej kapitole, ktorá sa zaoberá laikmi. Všetci si pamätáme, čo rád opakoval pápež František: „Laici, samozrejme, tvoria obrovskú väčšinu Božieho ľudu. K dispozícii je pre nich menšina: vysvätení služobníci.“ (Evangelii gaudium, 102).

Táto časť dokumentu sa snaží vysvetliť v pozitívnom zmysle povahu a poslanie laikov po stáročiach, počas ktorých boli definovaní jednoducho ako tí, ktorí nepatria medzi klerikov alebo zasvätených. Preto by som si s vami rád znovu prečítal jeden veľmi pekný úryvok, ktorý hovorí o veľkosti kresťanského stavu: „Vyvolený Boží ľud je teda len jeden: ‚jeden Pán, jedna viera, jeden krst‘ (Ef 4,5). Všetky údy získavajú svojím znovuzrodením v Kristovi rovnakú dôstojnosť, spoločnú milosť Božích detí, spoločné povolanie na dokonalosť, tú istú spásu, tú istú nádej a nerozdielnu lásku.“ (LG, 32).

Pred akýmkoľvek rozdielom v službe alebo v životnom stave koncil potvrdzuje rovnosť všetkých pokrstených. Konštitúcia nechce, aby sa zabudlo na to, čo už potvrdila v kapitole o Božom ľude, a to, že stav mesiášskeho ľudu je dôstojnosť a sloboda Božích detí (porov. LG, 9).

Samozrejme, čím väčší je dar, tým väčšia je aj zodpovednosť. Preto koncil spolu s dôstojnosťou zdôrazňuje aj poslanie laikov v Cirkvi a vo svete. Ale na čom stojí toto poslanie a v čom spočíva? To nám hovorí samotný opis laikov, ktorý nám koncil ponúka: „Pod názvom laici sa tu rozumejú všetci veriaci v Krista […], keďže krstom boli včlenení do Krista, boli ustanovení za Boží ľud, svojím spôsobom dostali účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade a primerane svojmu stavu vykonávajú poslanie celého kresťanského ľudu v Cirkvi a vo svete.“ (LG, 31).

Svätý Boží ľud teda nikdy nie je neforemnou masou, ale Kristovým telom alebo, ako hovoril sv. Augustín, Christus totus (celý Kristus): je to organicky štruktúrované spoločenstvo, ktoré vychádza z plodného vzťahu medzi dvoma formami účasti na Kristovom kňazstve: spoločným kňazstvom veriacich a služobným kňazstvom (porov. LG, 10). Na základe sviatosti krstu sa veriaci laici podieľajú na tom istom Kristovom kňazstve. „Keďže najvyšší a večný kňaz Ježiš Kristus chce aj prostredníctvom laikov pokračovať vo svojom svedectve a vo svojej službe, oživuje ich svojím Duchom a neprestajne ich pobáda do každého dobrého a dokonalého diela“ (LG, 34).

Ako by sme v tejto súvislosti mohli zabudnúť na svätého Jána Pavla II. a jeho apoštolskú exhortáciu Christifideles laici (30. decembra 1988)? V nej zdôraznil, že „koncil venoval cenné pasáže svojho tak obsažného teologického, duchovného a pastorálneho učenia podstate, dôstojnosti, špiritualite, poslaniu a zodpovednosti laikov. A konciloví Otcovia zopakovali volanie Kristovo a povolali všetkých laikov, mužov a ženy pracovať do jeho vinice“ (č. 2). Týmto spôsobom môj ctený predchodca znovu podnietil apoštolát laikov, ktorému koncil venoval osobitný dokument, o ktorom budeme hovoriť neskôr.[1]

Široké pole laického apoštolátu sa neobmedzuje na priestor Cirkvi, ale rozširuje sa na celý svet. Cirkev je totiž prítomná všade tam, kde jej deti vyznávajú a svedčia o evanjeliu: na pracoviskách, v občianskej spoločnosti a vo všetkých ľudských vzťahoch, tam, kde svojimi rozhodnutiami ukazujú krásu kresťanského života, ktorý tu a teraz predznamenáva spravodlivosť a mier, ktoré budú naplnené v Božom kráľovstve. Svet potrebuje, „aby ho duch Krista prenikol a umožnil mu účinnejšie dosiahnuť svoj cieľ v spravodlivosti, láske a pokoji.“ (LG, 36). A to je možné len vďaka príspevku, službe a svedectvu laikov!

Je to výzva byť tou „vychádzajúcou“ Cirkvou, o ktorej nám hovoril pápež František: Cirkvou vtelenou do dejín, vždy otvorenou misii, v ktorej sme všetci povolaní byť učeníkmi-misionármi, apoštolmi evanjelia, svedkami Božieho kráľovstva, nositeľmi radosti Krista, ktorého sme stretli!

Bratia a sestry, Veľká noc, ktorú sa pripravujeme sláviť, nech v nás obnoví milosť, aby sme boli svedkami Vzkrieseného ako Mária Magdaléna, Peter a Ján.

Preklad Andrej Klapka, Martin Jarábek

[1] Porov. Ekumenický koncil Vat. II, Dekr. Apostolicam actuositatem (18. november 1965).