Angola 20. apríla (VaticanNews) V nedeľu 19. apríla navštívil Lev XIV. mariánsku svätyňu Mama Muxima. Spojil sa s ostatnými pútnikmi, najmä s mladými členmi hnutia Máriinej légie, v modlitbe ruženca, ktorú zavŕšil príhovorom.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA NA ZÁVER MODLITBY SVÄTÉHO RUŽENCA
Svätyňa Mama Muxima
Nedeľa 19. apríla 2026
Drahí bratia a sestry,
drahí mladí, členovia Máriinej légie a ctitelia Mama Muxima, Matky srdca, s radosťou s vami zdieľam túto chvíľu mariánskej modlitby.
Spoločne sme sa modlili svätý ruženec, starobylú a jednoduchú pobožnosť, ktorá vznikla v Cirkvi ako forma modlitby pre všetkých. Svätý Ján Pavol II. ho označil za modlitbu kresťanstva, ktoré si zachovalo „pôvodnú sviežosť a cíti sa podnecované Božím Duchom, aby ‚zatiahlo na hlbinu‘ […] a znovu potvrdilo, ba skôr ‚volalo‘ svetu Krista ako Pána a Spasiteľa“ (Apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, 1).
Keď sa pozerám na vás všetkých, živú a mladú Cirkev v Angole, a zdieľam túto intenzívnu chvíľu plnú horlivosti, zdá sa mi, že slová môjho svätého predchodcu sa osobitným spôsobom vzťahujú práve na toto veľké spoločenstvo, v ktorom je nepochybne cítiť sviežosť viery a silu Ducha.
Nachádzame sa vo svätyni, kde sa počas stáročí modlilo množstvo mužov a žien, tak v radostných chvíľach, ako aj v smutných a veľmi bolestných obdobiach dejín tejto krajiny. Už dávno sa tu Mama Muxima nenápadne usiluje udržiavať živé a pulzujúce srdce Cirkvi, srdce utvorené zo sŕdc: vašich, i sŕdc mnohých ľudí, ktorí milujú, modlia sa, slávia, plačú a niekedy, keď nemôžu prísť osobne, zverujú svoje prosby a úmysly prostredníctvom listov a pohľadníc, ako pripomenul pán biskup. Mama Muxima prijíma všetkých, všetkých počúva a za všetkých sa modlí.
Rozjímali sme o slávnostných tajomstvách Ježišovho života a v jeho oslávení sme kontemplovali náš cieľ a v jeho láske naše poslanie. Kristus vo Veľkej noci zvíťazil nad smrťou a ukázal nám cestu návratu k Otcovi. A aby sme aj my mohli kráčať touto svetlou a náročnou cestou a sprístupňovať jej krásu celému svetu, daroval nám svojho Ducha, ktorý nás oživuje a posilňuje na ceste i v poslaní. Tak ako Mária, aj my sme stvorení pre nebo a s radosťou kráčame k nebu, hľadiac na ňu ako na dobrú Matku a vzor svätosti, aby sme prinášali svetlo Vzkrieseného bratom a sestrám, ktorých stretávame, tak ako sme to symbolicky urobili na začiatku každého „desiatku“ prostredníctvom zástupcov všetkých povolaní a vekových skupín.
Ako pripomenul Mons. Sumbelelo, táto svätyňa zasvätená Nepoškvrnenému počatiu bola veriacimi spontánne „premenovaná“ na Svätyňu „Matky srdca“. Je to veľmi krásny titul, ktorý nás vedie k úvahe o Máriinom srdci: o srdci čistom a múdrom, schopnom uchovávať a premýšľať o mimoriadnych udalostiach života Božieho Syna (porov. Lk 2, 19.51). Aj my sme pri spoločnej modlitbe urobili to isté: nechali sme sa Máriou sprevádzať v spomienke na Ježiša. Spolu s ňou sme prešli rôzne chvíle života jej Syna, aby sme v sebe živili univerzálnu lásku podobnú tej jej (porov. Rosarium Virginis Mariae, 11).
Modlitba ruženca nás teda zaväzuje milovať každého človeka s materinským srdcom, konkrétne a veľkodušne, a venovať sa dobru jeden druhého, najmä tých najchudobnejších. Matka miluje svoje deti a hoci sú medzi sebou veľmi rozdielne, miluje ich všetky rovnako a celým srdcom. Aj my chceme pred Matkou srdca sľúbiť, že budeme robiť to isté: bez hraníc sa usilovať o to, aby nikomu nechýbala láska a spolu s ňou to, čo je potrebné pre dôstojný a šťastný život: aby ten, kto je hladný, mal čo jesť; aby všetci chorí mohli dostať potrebnú starostlivosť; aby deťom bolo zabezpečené primerané vzdelanie; aby starší ľudia mohli pokojne prežívať roky svojej zrelosti. Matka myslí na všetky tieto veci: Mária myslí na všetky tieto veci a pozýva aj nás, aby sme mali účasť na jej starostlivosti.
Drahí mladí, drahí členovia Máriinej légie, drahí bratia a sestry, Panna Mária nás prosí, aby sme sa nechali preniknúť citmi jej srdca a aby sme sa ako ona stali tvorcami spravodlivosti a nositeľmi pokoja. Na tomto mieste sa uskutočňuje veľký projekt: výstavba novej svätyne, ktorá bude schopná prijať všetkých pútnikov prichádzajúcich na toto miesto. Osobitne vy, mladí, prijmite to ako znamenie. Aj vám totiž Nebeská Matka zveruje veľký projekt: budovať lepší a pohostinný svet, v ktorom už nebude vojna, nespravodlivosť, bieda ani nečestnosť a v ktorom budú zásady evanjelia čoraz viac inšpirovať a formovať srdcia, štruktúry i programy pre dobro všetkých.
Zvíťaziť má láska, nie vojna! To nás učí Máriino srdce, srdce Matky všetkých. Odchádzajme teda z tejto svätyne ako „anjeli-poslovia“ života, aby sme všetkým prinášali Máriino pohladenie a Božie požehnanie.
Mama Muxima, tueza kokué, Mama Muxima, tutambululé: „Matka srdca, prichádzame k tebe, aby sme ti odovzdali všetko.“ Tak hovorí hymnus k Mama Muxima a pokračuje: „Prišli sme prosiť o tvoje požehnanie.“
Najmilší, odovzdajme všetko Márii, darujúc sa úplne bratom a sestrám, a s radosťou prijmime na jej príhovor Pánovo požehnanie, aby sme ho prinášali všetkým, ktorých stretneme. Amen.
Preklad Martin Jarábek
