Dolný Ohaj 20. apríla (TK KBS) V piatok 10. apríla, v hodine smrti nášho Pána a Božieho milosrdenstva, zaopatrený sviatosťami usnul v Pánovi kňaz Šebastián Košút. V Dolnom Ohaji v dekanáte Šurany ho v stredu 15. apríla pochoval nitriansky diecézny biskup Viliam Judák.
S kňazom sa prišiel rozlúčiť aj emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol, vyše dvadsať kňazov a viac ako 200 veriacich, priateľov z domova i zo zahraničia. Pohreb bol výnimočnou udalosťou, ktorá svojím významom presiahla hranice obce. Atmosféra odzrkadľovala jeho bohatý životný príbeh – odvážneho kňaza, ktorý spájal slovenský, poľský a taliansky svet.
Pohrebnú svätú omšu slávili vo farskom Kostole Svätej rodiny a sv. Imricha. V závere svätej omše zazneli príhovory. Emeritný trnavský arcibiskup sa podelil s prítomnými o osobné spomienky na zosnulého kňaza a povzbudil ich k nasledovaniu jeho príkladu vernosťou Bohu, Cirkvi a národu.
Kancelár Nitrianskej biskupskej kúrie prečítal telegram biskupa Diecézy Tivoli, v ktorom zarezonovala vernosť kňaza Šebastiána Košúta Cirkvi počas totality a jeho neúnavná služba v exile, ako i podpora umeniu.
Maľby akademického maliara Stanislava Dusíka dokonca zdobia liturgické priestory chrámov v bývalej farnosti farára Košúta v Marano Equo. Za obyvateľstvo Dolného Ohaja sa s kňazom Šebastiánom rozlúčil starosta obce Ivan Solár. Po pohrebnej svätej omši obrady pokračovali vedľa farského kostola, kde bolo telo zosnulého kňaza uložené do pripraveného hrobu.
Šebastián Košút pochádzal z obce Čierna Hora (dnes Czarna Góra), kde sa narodil 16. novembra 1941; táto slovenská obec po roku 1945 pripadla Poľsku. Po maturite na Gymnáziu v Jablonke študoval v kňazskom seminári vo Varšave, kde ho 27. mája 1965 kardinál Stefan Wyszyński vysvätil za kňaza. Pôsobil vo viacerých farnostiach Varšavskej arcidiecézy.
Angažoval sa aj v aktivitách tajnej organizácie Ruch, za čo sa dostal na jeden rok do väzenia. Po prepustení spolu s ďalšími nadšencami organizoval tajných kuriérov náboženskej literatúry z Poľska na Slovensko, a tak spolupracoval s podzemnou cirkvou na Slovensku. V roku 1980 si ho z Varšavskej diecézy ako sekretára pre slovenskú agendu vyžiadal biskup Pavol Hnilica SJ, s ktorým sa stretol po prvýkrát v roku 1977 v Krościenku nad Dunajcom.
V Ríme bol Šebastián Košút okrem iných povinností u biskupa Hnilicu aj kaplánom pre utečencov v azylovom záchytnom tábore v Latine, asi 60 km južne od Ríma. V roku 1990 prijal ponuku biskupa – opáta Územného opátstva Subiaco (v roku 2002 väčšina farností Územného opátstva Subiaco prešla pod správu Diecézy Tivoli) a do roku 2014 pôsobil ako farár farnosti Marano Equo neďaleko Subiaca. V Marane Equo mal tiež možnosť prijať mnohých slovenských pútnikov, ktorí na neho nikdy nezabudnú.
Vždy sa cítil byť Slovákom, a preto sa aj na zaslúžený odpočinok vrátil na Slovensko. Žil v Domove seniorov v Dolnom Ohaji. Pokiaľ vládal, vypomáhal v miestnej farnosti i v celom dekanáte Šurany. Napriek svojmu vážnemu zdravotnému stavu ešte dva týždne pred odchodom do večnosti spovedal na blízkom mariánskom pútnickom mieste Studnička Pozba, čo svedčí o jeho neutíchajúcom kňazskom zápale až do konca života.
Duchovného otca Šebastiána si všimli aj poľské štátne úrady: bol laureátom vysokého štátneho vyznamenania Dôstojníckeho kríža Rádu Obrodenia Poľska (Polonia Restituta), ktorý mu v roku 2011 za jeho mimoriadny prínos k demokratickým zmenám v Poľsku udelil prezident Bronisław Komorowski, a v roku 2024 od prezidenta Andrzeja Dudu dostal štátne vyznamenanie Kríž slobody a solidarity (Krzyż Wolności i Solidarności). Na Slovensku si ho všimla Nadácia Pro Patria, ktorá mu v roku 2023 udelila svoju výročnú striebornú medailu.
V roku 2025 Spolok Slovákov v Poľsku vydal jeho spomienkym, ktoré pod názvom Muž veľkej viery a dobrého srdca. Životné príbehy kňaza Šebastiána Košúta pripravil Matej Mindár.
TK KBS informoval Ján Košiar
