Vatikán 23. apríla (TK KBS) V nedeľu 26. apríla, na Svetový deň modlitieb za duchovné povolania, udelí Lev XIV. v Bazilike sv. Petra sviatosť vysviacky ôsmim diakonom Rímskej diecézy. Jeden z nich sa rozhodol vstúpiť do seminára po Svetových dní mládeže v Krakove v roku 2016.
V skupine budúcich kňazov sú ľudia, ktorí vyrastali v farnosti, ako napríklad Christian Sguazzino. Ten rád navštevoval Kostol sv. Jána z Kríža, či už kvôli futbalu alebo účasti na svätej omši. „Už vtedy,“ rozpráva, „som cítil radosť z pobytu v kostole, rád som sa pozeral na oltár a bohostánok.“ Veľký vplyv na jeho cestu povolania malo stretnutie s „mnohými kňazmi šťastnými z toho, že sú kňazmi“.
Giovanni Emanuele Nunziante, dnes 32-ročný, už ako dieťa cítil, že chce byť blízko Boha: „Zvažoval som myšlienku stať sa rehoľníkom“. Potom sa život vyvinul inak, žil aj v Anglicku. Povolanie sa vrátilo s veľkou mocou v roku 2016, keď pri počúvaní evanjelia o Dobrom pastierovi pocítil, že sa chce stať „otcom, ktorý privádza iných k novému životu vo viere“.
Kňaz Jos Emmanuel Nleme Sabate nebol katolíkom, jeho rodina pochádzajúca z Kamerunu bola protestantská. Vo veku 11 rokov ho poslali študovať do Malého seminára v jeho diecéze, ktorý bol skvelou školou, a tam sa stretol s Katolíckou cirkvou. Pokrstený bol ako 12-ročný: „Počas tohto obradu zrejme dozrelo moje rozhodnutie stať sa kňazom,“ vyznáva.
Pre Kolumbijčana Yordana Camila Medinu bol vzorom jeho strýko – kňaz. Už ako dieťa vnímal radosť ostatných z prijímania Eucharistie a vybral si túto cestu šťastia.
Na Neokatechumenátnej ceste rozkvitlo povolanie 27-ročného Antonina Ordineho z Praia a Mare v talianskej Kalábrii. Študoval medicínu, no potom si položil otázku: „Naozaj toto chcem?“. „Môžem povedať,“ priznáva, „že Pán urobil môj život oveľa krajším, než som si predstavoval. Či už tu v Rímskej diecéze v mnohých farnostiach, alebo počas misií, ktoré som absolvoval v Latinskej Amerike, na Blízkom východe a v Indii, mohol som pochopiť, aká krásna je služba Cirkvi.“
Kňaza Danieleho Riscicu po absolvovaní konzervatória vo Frosinone a štúdiu klavíra v odbore klasická hudba nazývali „novou nádejou medzinárodnej klavírnej scény“. Vo veku 24 rokov však pocítil, že ho Pán volá k niečomu inému. Mal za sebou vystúpenia v Brazílii, Číne a Mozambiku, no všetko zanechal a rozhodol sa vstúpiť do seminára.
Giorgio Larosa má 30 rokov a pochádza zo Setteville di Guidonia v Laziu – regióne, ktorého hlavným mestom je Rím. Jeho povolanie dozrievalo vo farnosti vďaka príkladu „laikov a kňazov“; v ich príbehoch vdp. Giorgio vníma „moc evanjelia“.
Naopak Guglielmo Lapenna, 35-ročný rodák z Pescary v Abruzze v strednom Taliansku, pracoval v továrni na likéry. „Počas Svetových dní mládeže v Krakove v roku 2016 som sa rozhodol opustiť doterajšie zamestnanie a vstúpiť do seminára,“ vyznáva. Táto voľba zmenila a obohatila jeho život, ubezpečuje.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
