[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 05. 05. 2026   Meniny má Lesana, Lesia      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Rozhovory
Programové tipy
Podcast:
Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Jubilejný rok 2025
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež Lev XIV.
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity

V Žiline si pripomínajú 60. výročie smrti Vendelína Javorku, prvého rektora kolégia Russicum
P:3, 05. 05. 2026 11:25, ZAH



Vatikán 5. mája (TK KBS) Agentúra Fides píše o Jubilejnom roku Vendelína Javorku, ktorý vyhlásila Žilinská diecéza pri príležitosti 60. výročia jeho smrti s mottom „Buď misionárom všade, kde si“.

„Nebol hrdinom podľa kritérií tohto sveta, ale z hľadiska lásky ku Kristovi a misionárskeho ohlasovania,“ napísal v pastierskom liste k vyhláseniu jubilejného roka žilinský biskup Tomáš Galis. Vendelín Javorka podľa biskupa žil v dobe ideológií, ktoré si priali Európu bez Boha, zatiaľ čo dnes existuje iné pokušenie: zabúdať na naše kresťanské korene, uspokojiť sa s duchovnou prázdnotou a odsunúť vieru do súkromia. Počas slávnostnej ceremónie vyhlásenia jubilejného roka provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, páter Jozef Šofranko, zdôraznil, že Javorka bol „hlboko jezuitom“ a zároveň mal jedinečné črty. „Jeho cesta ho viedla ďaleko za hranice našej krajiny: do Ríma, Číny, na Ukrajinu. Slúžil Cirkvi v jej univerzálnosti, ponoril sa do iných kultúr, hľadal Boha na nečakaných miestach a vydával o ňom svedectvo,“ dodal páter Šofranko.

Vendelín Javorka (1882 – 1966) sa narodil v malej obci Černová, odkiaľ pochádzal aj jeho príbuzný kňaz Andrej Hlinka, mnohými prezývaný „otec národa“, ktorý bol aktívny vo verejnom a politickom živote pred druhou svetovou vojnou. Javorka vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, slúžil ako kaplán v rakúsko-uhorskej armáde a neskôr sa stal rektorom jezuitského kolégia v Trnave na dnešnom Slovensku. V roku 1929 bol povolaný do Ríma, aby sa stal prvým rektorom kolégia Russicum, zriadeného počas pontifikátu Pia XI. za účelom pastorácie Rusov v diaspóre a rusky hovoriacich obyvateľov v Sovietskom zväze.

„Pápež a medzinárodní kapitalisti plánujú infiltrovať sovietske územie a pripraviť kontrarevolúciu,“ písala vtedajšia sovietska propaganda o kolégiu. V tom čase malý tím jezuitov publikoval v rôznych jazykoch polemicky ladené články s titulkami ako „Austrália pod červenou hrozbou“ či „Komunistický chameleón“, ako sa uvádza v knihe Constantina Simona o priekopníkoch Russica. Neskôr Russicum hostilo spolu s katolíkmi aj pravoslávnych študentov a stalo sa miestom bratského stretnutia medzi oboma vyznaniami. Pápež Pius XI. si po príchode ateizmu prial duchovné znovuzrodenie Ruska a už predtým sa angažoval v pomoci národu vytvorením Pápežskej misie na pomoc hladujúcim a Pápežskej komisie pre Rusko.

Javorka bol prvým slovenským katolíckym kňazom latinského obradu, ktorý si osvojil byzantsko-slovanský rítus. Neskôr pôsobil ako misionár v Charbine a Šanghaji. V roku 1945 ho zatkli na Ukrajine, oficiálne ako agenta cudzej mocnosti za špionážnu činnosť v prospech Vatikánu, a bol odsúdený na 10 rokov väzenia v gulagu. Po prepustení sa vrátil do Žiliny vtedajšieho Československa, kde aj zomrel. Vyhlásený jubilejný rok má za cieľ aj podporiť zber materiálov a svedectiev s cieľom otvoriť proces kanonizácie na diecéznej úrovni.

Naplánované sú početné duchovné a kultúrne podujatia, katechézy o jeho živote, výstava fotografií a umiestnenie pamätnej tabule na stenu žilinskej katedrály. Pri príležitosti 60. výročia jeho smrti vyšlo druhé doplnené vydanie knihy „Z Černovej cez Rím, Šanghaj a gulag do Žiliny“. Dňa 24. marca, v deň výročia jeho úmrtia, sa v Kaplnke svätých patrónov Európy pod Bazilikou sv. Petra celebrovala svätá omša, na ktorej sa zúčastnilo približne dvadsať Slovákov spolu s veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici Jurajom Priputenom.

Zdroj: Fides, redakčne upravené



( TK KBS, fi, ml; pz ) 20260505010   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]