Vatikán 20. mája (VaticanNews) Kardinál Sebastian Francis, arcibiskup z Penangu v Malajzii, v rozhovore pre Vatican News hovorí o „živej“ Cirkvi v tomto regióne a varuje pred prijatím „mentality menšiny“.
Biskupi z Malajzie, Singapuru a Bruneja sa v súčasnosti nachádzajú na svojej návšteve ad limina apostolorum, ktorá ich dvakrát za desaťročie privádza do Ríma na stretnutia s pápežom a predstaviteľmi Vatikánu.
Medzi nimi je aj kardinál Sebastian Francis, biskup Penangu v západnej Malajzii. V rozhovore pre Vatican News hovoril o svojej ceste do Ríma, o „živej“ Cirkvi vo svojej časti Ázie a o dôležitosti vnímať rozmanitosť ako prínos, nie ako hrozbu.
Nasledujúci prepis bol mierne upravený z dôvodu štýlu a zrozumiteľnosti.
Vatican News: Ste tu spolu s ostatnými biskupmi z Malajzie, Singapuru a Bruneja na návšteve ad limina. Ako prebieha?
Je veľmi dobre zorganizovaná. Je systematická a rozhodne to nie je dovolenka! Očakáva sa od nás predkladanie správ. Považujem to za veľmi dobré – je to disciplinované, ale zároveň veľmi pokojné, takže sa cítim uvoľnene, no zároveň sústredene.
Myslím si, že táto návšteva posilní puto medzi nami, biskupmi z Malajzie, Singapuru a Bruneja, a určite upevní našu jednotu s univerzálnou Cirkvou pod vedením pápeža Leva. Cítim nádherný pocit solidarity. Neviem to úplne vysvetliť, ale vnímam ho.
Doteraz sme sa stretli s tromi vatikánskymi dikastériami. Dnes nás čaká štvrté a prekvapila ma kvalita diskusií. Tentoraz boli oveľa intenzívnejšie, zmysluplnejšie a sústredenejšie… Myslím, že práve takýto duch dnes v Ríme cítim.
Presuňme sa z Ríma do vašej časti sveta. Čo nám môžete povedať o Cirkvi v Malajzii, Singapure a Bruneji?
Je pokojná. Dve krajiny, ktoré zastupujeme – Singapur a Brunej – sú veľmi rozvinuté, zatiaľ čo Malajzia je rozvojovou krajinou. Politická situácia je pomerne stabilná a Cirkev je veľmi živá a aktívna. Mnoho ľudí sa zaujíma o katolícku vieru až v dospelosti. Mnohí žiadajú o krst ako dospelí. To nás udržiava v pozornosti…
Aké sú niektoré z výziev pre Cirkev v týchto troch krajinách?
Je to multináboženské, multikultúrne a viacjazyčné prostredie. Ale nehovorme už o tom ako o výzvach! Možno by sme to mali vnímať ako bohatstvo: rozmanitosť je prínos a jednota v rozmanitosti je prínosom. Rozmanitosť nie je hrozbou a v rámci rozmanitosti existuje rovnosť.
Tieto tri skutočnosti – jednota, rozmanitosť a rovnosť – v skutočnosti hovoria o Trojici a zároveň o nás samotných. Je to veľmi podnetné a so správnym smerovaním môžeme čeliť výzvam spoločne.
Aj keď iné časti Ázie možno stále zažívajú určitý druh prenasledovania, nemali by sme padnúť do pasce „mentality menšiny“ či mentality prenasledovania. Samozrejme, existujú reálne problémy, ale my budeme aj naďalej rozprávať príbeh Ježiša v Ázii.
Joseph Tulloch – VaticanNews
Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL
