Vatikán 26. mája (TK KBS) Priekopník umelej inteligencie a spoluzakladateľ spoločnosti Anthropic Christopher Olah uznal základné etické problémy vo vývoji digitálnych technológií.
Každé laboratórium umelej inteligencie je vystavené stimulom, ktoré môžu byť niekedy v rozpore s konaním správnej veci, povedal 33 ročný expert pri prezentácii prvej encykliky pápeža Leva XIV. vo Vatikáne. Preto sú potrební externí pozorovatelia, ktorí ponúkajú kritiku a varujú pred rizikami.
„Otázky, ktoré umelá inteligencia nastoľuje, sú väčšie než samotná výskumná komunita umelej inteligencie, a to nielen svojím dosahom, ale aj svojou podstatou,“ povedal Olah. Spôsob, akým interaguje so svetom alebo ako by s ním mala interagovať, sú otázky pre humanitné vedy, náboženstvo, filozofiu a spoločnosť ako celok.
Úloha Katolíckej cirkvi
Kanadský spoluzakladateľ priradil Katolíckej cirkvi dôležitú úlohu pri pomenovávaní výziev, ktoré sprevádzajú technologický pokrok. Jej hlas je potrebný napríklad v prípade potenciálnych strát pracovných miest v dôsledku umelej inteligencie.
Podobne zostáva nezodpovedaná otázka, ako sa všetci ľudia môžu podieľať na vývoji umelej inteligencie. Ani etické otázky týkajúce sa rozvoja ľudstva a intelektuálneho rastu detí nedokáže zodpovedať laboratórium umelej inteligencie. „Potrebujeme informovaných kritikov, ktorí laboratóriám povedia, keď zlyháme. Potrebujeme morálne hlasy, ktoré nie sú ovplyvnené stimulmi.“
„Nový kolonializmus“
Prvá univerzálna encyklika amerického pápeža kombinuje podnetné myšlienky, analýzy a apely na súčasný epochálny posun. V texte „Magnifica Humanitas – O ochrane ľudstva vo veku umelej inteligencie“ Lev XIV. varuje pred dehumanizáciou prostredníctvom zneužívania digitálnych technológií a vyzýva na širšiu spoločenskú kontrolu umelej inteligencie.
Skutočnosť, že niekoľko globálne pôsobiacich spoločností kontroluje základné prvky tejto technológie, pápež v encyklike ostro kritizuje a hovorí o nebezpečenstve „nového kolonializmu“.
Zdroj: Kathpress, redakčne upravené