Vatikán 27. mája (VaticanNews) V encyklike „Magnifica humanitas“ pápež Lev vyzýva: rozvíjať techniku bez toho, aby aby naše srdce regredovalo. Píše edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli.
V dobe umelej inteligencie, keď ľudská dôstojnosť riskuje, že bude zatienená obrovskou koncentráciou technologickej moci mimo akejkoľvek kontroly a novými formami dehumanizácie, nás pápež Lev vyzýva k „naliehavej povinnosti“ zostať hlboko ľudskými. V ére polarizácie a násilia, v ktorej sa rozširuje „kultúra moci“ s vojnou rehabilitovanou ako nástroj medzinárodnej politiky, nás nástupca svätého Petra žiada, aby sme rozvíjali techniku „bez toho, aby sme nechali srdce cúvať“. Vyzýva nás, aby sme prijali obmedzenia a krehkosť ľudstva bez toho, aby sme ich považovali, ako to robí technokratická ideológia, za chybu, ktorú treba napraviť. Nabáda nás, aby sme sa na svet nepozerali z pohľadu veľkých, ale zdola, očami tých, ktorí trpia, počnúc tými najmenšími. Očami Boha, ktorý na seba vzal našu slabosť a premenil ju na miesto spásy, lebo „aj keď stroje vynikajú v efektívnosti, stredom dejín ostáva ľudská tvár, ktorá žiada byť videná“.
„Magnifica humanitas“, prvá encyklika Leva XIV., nie je v prvom rade analytickým textom o umelej inteligencii a nezaoberá sa podrobnosťami procesov, ktoré sú v neustálom vývoji. Je to skôr „summa“, ktorá uplatňuje princípy sociálnej náuky na našu dobu, ktorá je dobou umelej inteligencie, a upevňuje a aktualizuje kľúčové body magistéria. Je to text, ktorý zároveň ukončuje omyl tých, ktorí, dôverujúc absolútnej slobode trhov a nových technológií, majú tendenciu považovať pápežské magistérium za sporné učenie, pokiaľ ide o požiadavku spoločného ľudského riadenia umelej inteligencie, o integrálnu ekológiu, o ekonomické štruktúry, ktoré sa stávajú „štruktúrami hriechu“, o odmietnutie vojny. Pápež Lev XIV., ktorý prijal meno od autora „Rerum novarum“, pápeža Leva XIII., v čase digitálnej revolúcie žiada každého z nás, aby sme prevzali aktívnu úlohu, pretože budovanie „civilizácie lásky“ sa realizuje vďaka „súhrnu malých a vytrvalých prejavov vernosti“, schopných zabrániť dehumanizácii. Je to teda úloha, ktorá sa týka nás všetkých a to veľmi úzko. Lev nám pripomína, že „nespravodlivosti nevznikajú len na základe nesprávnych rozhodnutí jednotlivcov, ale aj v dôsledku štruktúr, mechanizmov, ekonomických a kultúrnych usporiadaní, ktoré vedú k nerovnosti“, a že „nie je ľudský taký rozvoj, ktorý zvyšuje spotrebu niektorých, a náklady a rany skladá na iných, alebo ktorý odsúva celé regióny do podriadených úloh“, ako sa to, žiaľ, dnes deje aj v oblasti nových technológií a zdrojov. V encyklike sa píše, že sociálna funkcia súkromného vlastníctva je „istou doktrínou“ Cirkvi a dnes medzi dobrá, ktoré sú univerzálne určené pre všetkých, „musíme zahrnúť aj nové formy vlastníctva: patenty, algoritmy, digitálne platformy, technologickú infraštruktúru, údaje“, aby sa zabránilo vzniku alebo upevňovaniu nových foriem vylúčenia a obmedzovania slobody. Technika totiž nie je len jednoduchým nástrojom, a keď sa stane kritériom, „nakoniec určuje, čo je dôležité a čo možno odmietnuť“, čím redukuje „ľudí na súčiastky systému, ktorý má byť stále výkonnejší“.
Dnes kontrola nad platformami, infraštruktúrou, údajmi a výpočtovým výkonom „nie je výsadou štátov, ale veľkých ekonomických a technologických činiteľov“, ktorí stanovujú podmienky prístupu, pravidlá viditeľnosti a samotné možnosti účasti. Keď sa takáto moc sústredí v rukách len niekoľkých ľudí, „má tendenciu stať sa neprehľadnou a uniknúť verejnej kontrole“, čo so sebou prináša riziko zdeformovaného vývoja, „ktorý vytvára nové závislosti, vylúčenie, manipulácie a nerovnosti“. Pápež, zdôrazňujúc prekonanie teórie „spravodlivej vojny“, žiada, aby používanie umelej inteligencie vo vojenskej oblasti podliehalo najprísnejším etickým obmedzeniam, pretože „neexistuje algoritmus, ktorý by mohol urobiť vojnu morálne prijateľnou“. Okrem toho sa umelá inteligencia stala rozhodujúcim prvkom pri ovplyvňovaní verejnej mienky prostredníctvom manipulácie s obrazmi a obsahom, čím sa stále viac sťažuje rozlišovanie pravdy od lži. Existuje mnoho neznámych faktorov, ktoré sa týkajú trhu práce. Encyklika v tejto súvislosti pripomína, že už nie je možné spoliehať sa len na „neviditeľnú ruku“ trhu: úlohou politiky je nasmerovať ekonomicko-technologické dynamiky k spoločnému dobru, podporovať dôstojnú prácu, sociálnu inklúziu a spravodlivé rozdelenie prínosov inovácie.
Zostať ľudskými, riadiť procesy, vyhýbať sa – aj v tejto oblasti – monopolom, ktoré nakoniec posilňujú moc niekoľkých na úkor životov mnohých: cesta, ktorú naznačil pápež, nestavia barikády ani a priori neodmieta využívanie umelej inteligencie. Naopak, poukazuje na jej mnohé pozitívne aspekty a užitočné aplikácie, ale zároveň vysvetľuje, že nestačí klásť si etickú otázku o dobrom alebo zlom účele, na ktorý sa používa. Je totiž nevyhnutné zasiahnuť skôr a pýtať sa aj na to, ako je systém navrhnutý a aká predstava o človeku a spoločnosti je zakotvená v údajoch a modeloch, ktoré ho riadia. Na to sú potrebné primerané právne rámce, nezávislý dohľad, vzdelávanie používateľov a predovšetkým, opäť raz, „politika, ktorá sa nezriekne svojej úlohy“. V opačnom prípade bude zmena riadená iba technokratickou logikou a bude prezentovaná ako „potrebná a nevyhnutná“, čím sa nakoniec vnútia pravidlá „diktované“ tými, ktorí vlastnia údaje, infraštruktúru a výpočtové kapacity. Je teda nevyhnutné „odzbrojiť“ umelú inteligenciu, t. j. „narušiť túto rovnocennosť medzi technickou silou a právom vládnuť“. Nie preto, aby sme sa vzdali technológie, ale aby sme jej zabránili ovládnuť človeka: musí sa stať diskutabilnou, spochybniteľnou a teda obývateľnou. Práve preto, aby sme sa nezriekli našej ľudskosti, ktorá je tak krehká a tak „nádherná“.
Andrea Tornielli
Preklad: Zuzana Klimanová
