Vatikán 27. mája (TK KBS) Podľa tajomníka Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie ponúka nová sociálna encyklika pápeža Leva XIV., predstavená 25. mája 2026, nádej pre „ľudstvo, ktoré sa snaží zostať ľudským“. Arcibiskup Carlo Maria Polvani zároveň zdôrazňuje naliehavú potrebu vzdelávania v duchu hľadania pravdy.
Magnifica Humanitas, prvá encyklika pápeža Leva XIV., predstavená 25. mája 2026 vo vatikánskej synodálnej sále, sa zaoberá výzvami, ktoré pre celé ľudstvo predstavuje umelá inteligencia.
Sto tridsaťpäť rokov po encyklike Leva XIII. Rerum Novarum, ktorá bola reakciou na vtedajšiu priemyselnú revolúciu, tento dokument opäť potvrdzuje a aktualizuje postoj Cirkvi k súčasným zmenám. Pápežský dokument sa zamýšľa nad etickými, sociálnymi a ekonomickými otázkami súvisiacimi s rozvojom umelej inteligencie (AI), ako aj nad jej vplyvom na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
Katolícke sociálne učenie: pevný základ a potrebné inovácie
V rozhovore pre vatikánske médiá arcibiskup Carlo Maria Polvani vyzdvihol prvé dve kapitoly, v ktorých Lev XIV. vysvetľuje katolícke sociálne učenie. „Predstavuje nielen jeho teologické základy, ale aj jeho najdôležitejšie princípy a hlavné osi, ktoré možno skutočne považovať za pevné piliere: spoločné dobro, univerzálne určenie dobier, subsidiaritu, solidaritu a princíp sociálnej spravodlivosti,“ vymenúva hierarcha. „Základ je teda pevný a encyklika ho úspešne aktualizuje.“
Zdôrazňuje, že Cirkev disponuje princípmi, ktoré boli vyvinuté počas veľkých kríz, ako bola prvá priemyselná revolúcia, a dnes vidí na obzore ďalšiu. Preto opäť čerpá z bohatstva svojej tradície, aby inovovala, pričom zostáva pevne zakorenená vo svojich základoch.
Počas prezentácie pápež Lev XIV. varoval, že vývoj nových technológií nesmie podliehať logike vylúčenia a dominancie. „Umelá inteligencia si dnes vyžaduje odzbrojenie,“ zdôraznil Svätý Otec.
AI si vyžaduje vzdelávanie pri hľadaní pravdy
Arcibiskup Polvani poukázal aj na potrebu učiť mladých ľudí hľadať pravdu, o čom Svätý Otec píše v 4. kapitole dokumentu. „Encyklika rozlišuje tri hlavné oblasti: prácu, slobodu a pravdu. Otázka vzdelávania sa týka najmä pravdy a slobody, ale predovšetkým pravdy,“ pripomína pápežskú reflexiu arcibiskup Polvani. „Ide o rozvoj kritického myslenia u mladých generácií, ktoré už žijú vo svete umelej inteligencie bez toho, aby si to plne uvedomovali, pretože nepoznali svet pred ňou. Nejde o jej popieranie, ale o pozitívne a vedomé používanie tohto nástroja.“
Potreba „kultúrneho odzbrojenia“
Na otázku o príspevku Cirkvi k diskusii o umelej inteligencii tajomník dikastéria poukázal na 3. kapitolu encykliky. Zdôrazňuje v nej nielen dobro, ale aj riziká spojené s vývojom AI a naznačuje, že Cirkev môže prispieť k tomu, aby sa z nej nestala hrozba.
„Kľúčovým konceptom je kultúrne odzbrojenie, ktoré Cirkev navrhuje. Všetci si pamätáme, že pápež na začiatku svojho pontifikátu hovoril o ‚mieri, ktorý je neozbrojený a odzbrojujúci‘. V Magnifica Humanitas sa k tejto zásade vracia. Ak je umelá inteligencia formou moci a ak má slúžiť dobru ľudstva, musí byť odzbrojená – to znamená, že ju nemožno zneužívať na nebezpečné účely,“ vysvetľuje arcibiskup.
Plody rokov cirkevnej reflexie
„Myslím si, že Lev XIV. je prvým pápežom, ktorý začal svoj pontifikát sociálnou encyklikou. Nepamätám si žiaden precedens,“ uviedol arcibiskup Polvani. „Benedikt XVI. a pápež František (ktorý o téme hovoril na summite G7 v Taliansku v roku 2024) už poukázali na dôležitosť tohto javu. S vývojom posledných troch pontifikátov sa reakcia Cirkvi stávala čoraz jasnejšou.“
Záverom dodáva, že táto encyklika je zrelou reakciou a „skutočným smerovníkom pre nasledujúce roky“.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia
