Španielsko 9. júna (TK KBS) Keď pápež Lev XIV. ukončil prvú časť svojej apoštolskej cesty do Španielska, kardinál José Cobo Cano, madridský arcibiskup, ponúkol pre Vatican News svoje úvahy o vrúcnej reakcii mladých ľudí a politikov na štvordňový pobyt pápeža v Madride.

Keď pápež Lev XIV. odchádzal z Madridu smerom do Barcelony, madridský arcibiskup povedal, že pápež už po prvých intenzívnych dňoch ponúkol Cirkvi a španielskej spoločnosti veľmi jasné cesty, ktorými sa majú uberať do budúcnosti. Kardinál José Cobo Cano sprevádzal pápeža počas jeho pobytu v Madride a bude ho sprevádzať aj v Barcelone a na Kanárskych ostrovoch.

V rozhovore pre Vatican News na konci návštevy Madridu kardinál uviedol, že prvá časť apoštolskej cesty do Španielska prekonala všetky očakávania, o čom svedčí nadšená reakcia mesta. Pripomenul slová pápeža Leva adresované politikom a jeho stretnutie s obeťami sexuálneho zneužívania zo strany klerikov, ktorému sa, ako vysvetlil kardinál, Cirkev snaží čeliť tak, aby sa „žiadna obeť necítila vylúčená“.

Vaša Eminencia, môžete nám zhodnotiť tieto dni, ktoré Madrid zažil s návštevou pápeža Leva XIV.?

Boli to dni intenzívnej a dôkladnej prípravy, pretože sme nechceli, aby táto návšteva bola len udalosťou, ale skôr cestou. A skutočne to boli intenzívne dni. Prekvapila nás odozva, ktorú sme dostali – nielen čo sa týka počtu účastníkov, ale aj vrúcnosti madridskej Cirkvi. Prekvapilo nás aj srdečné prijatie v parlamente.

Bolo to niečo, čo prekvapilo všetkých. Najmä jednomyseľný potlesk politikov, ktorý trval takmer desať minút, a standing ovation „Nech žije pápež!“. Sú to signály, že politika a spoločnosť túžia po prejavoch tohto druhu? Čo si o tom myslíte?

Je to diskusia, do ktorej sa Cirkev zapája a ktorá nás vždy pozýva zdvihnúť pohľad, teda prekonať naše rozdiely. Verím, že pápež sa vďaka svojim návrhom – návrhom Cirkvi na európskej politickej scéne – stal morálnou autoritou a etickým vzorom. Pápež nás pozval, aby sme sa nepozerali do minulosti ani sa nespoliehali výlučne na španielske katolícke kultúrne dedičstvo, ale aby sme sa pozerali do budúcnosti.

Ako interpretujete túto pápežovu výzvu?

Verím, že – ako sám hovorí – Cirkev čelí výzve neustáleho rastu, čo je v súlade aj s tým, čo povedal pápež František.

V tomto čase zmien má Cirkev veľmi presnú tradíciu a skúsenosť, ale nie je povinná ju iba opakovať. Znamená to učiť sa z histórie, ale meniť náš jazyk, štruktúry a naďalej reagovať na nové výzvy.

Pápežova encyklika je v tomto zmysle svetlom a sprievodcom pre pochopenie tohto posolstva v oblasti laických povolaní a ich integrácie do života Cirkvi.

Aké ťažkosti by mohli v tejto oblasti vzniknúť a ako ich riešiť?

V prvom rade musíme prijať túto výzvu – uznať, že prežívame obdobie rastu, ktoré však musíme formovať a pretvárať za účasti laikov, s ich formáciou a dôverou v nich. Ide o postupné preberanie zodpovednosti. Verím, že celá synodálna cesta ponúka svetlo pre túto výzvu. Každý človek má podľa svojho povolania zaujať svoje miesto v Cirkvi a prevziať zodpovednosť. Toto je opakujúca sa téma všetkých prejavov, ktoré nám pápež počas týchto dní v Madride predniesol.

Je zaujímavé vidieť nové generácie, tzv. Generáciu Z, ktoré zo slobodnej voľby hľadajú cestu k obnovenej Cirkvi. Áno, jednoznačne verím, že dochádza k prebudeniu. Musíme však byť opatrní, pretože toto prebudenie treba sprevádzať. Niektoré signály ukazujú, že ľudia túžia po transcendencii, ale musíme im ponúknuť aj stretnutie s Ježišom Kristom, evanjeliom a tradíciou Cirkvi, aby sa od nej nevzďaľovali.

Verím, že v tejto chvíli čelíme veľkej výzve: viesť ľudí k skúsenosti viery v Ježiša Krista a v Cirkev. Nesmieme sa nechať uniesť len číslami alebo nadšením typu „koľko nás je“ alebo „koľko nás príde“. To všetko je dôležité, ale je to len začiatok. Ide o zodpovednosť za celú Cirkev, najmä v Španielsku. Na pápežovej omši na Cibeles a na procesii Corpus Christi sme videli takmer jeden a pol milióna ľudí a večer predtým 600-tisíc mladých na vigílii na Plaza de Lima.

Je však Španielsko naozaj také sekularizované, ako sa hovorí?

Nie, Španielsko je krajina v pohybe. Je tu veľké hľadanie Boha. Mnoho mladých ľudí – ako sme videli aj na vigílii – hľadá Boha. Verím, že v tejto chvíli je to zodpovednosť Cirkvi, najmä madridskej.

Ako môžeme toto hľadanie sprevádzať? Osobne sprevádzame rany a hľadanie každého človeka, ktorý k nám prichádza. Táto návšteva bola veľmi intenzívnym zážitkom – nielen preto, že sme videli ľudí plakať po omši, ale aj preto, že sme cítili silný pocit príslušnosti k Božiemu ľudu.

Bol to moment, keď sme spolu s pápežom ľuďom umožnili cítiť sa súčasťou Božieho ľudu. Teraz ich však musíme sprevádzať aj ďalej.

V súvislosti so zneužívaním – včera sa pápež stretol s niekoľkými obeťami na nunciatúre. V akom bode sa nachádza Cirkev v Španielsku?

Je to rana minulosti, ale aj rana, ktorej sa snažíme predchádzať v budúcnosti. Cirkev čelí tejto skúške a v madridskej arcidiecéze na nej pracujeme už desať rokov – sprevádzame obete a prosíme o odpustenie. Španielska Cirkev sa snaží postupovať vpred, vytvárať novú kultúru, získať dôveru a zabezpečiť, aby sa žiadna obeť necítila vylúčená. Každá obeť je jedinečná a potrebuje osobitnú starostlivosť.

Verím, že robíme pokroky, a v tejto oblasti spolupracujeme aj s vládou. Dohody medzi vládou, biskupskou konferenciou a diecézami sú pozitívnou cestou.

Pápež sa biskupom prihovoril aj v súvislosti s obeťami zneužívania a povzbudil ich k väčšej blízkosti.

Verím, že pápež pripomenul úlohu „Samaritánskej Cirkvi“ – Cirkev, ktorá je vždy pri zraniteľných. Cirkev sa rodí pod krížom a jej poslaním je stáť pri tých, ktorí trpia.

Čo očakávate po tejto návšteve pápeža Leva XIV.? Môžeme povedať, že apoštolská cesta Cirkev oživila?

Áno, oživila ju. Svätý Otec nám zanechal mnoho úloh do budúcnosti, ale zároveň nám ukázal cestu. V každej oblasti – kultúre, politike, ekonomike aj v živote Cirkvi – zanechal konkrétne smerovania a postoje. Za to sme hlboko vďační.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia