Vatikán 15. júna (VaticanNews) Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v Ženeve, arcibiskup Ettore Balestrero, vystúpil 12. júna na medzináboženskom dialógu o umelej inteligencii, bezpečnosti a etike, ktorý zorganizoval inštitút UNIDIR. Vo svojom príhovore sa odvolal na encykliku pápeža Leva XIV. Magnifica Humanitas a varoval pred zbraňovaním umelej inteligencie, ktorá sa nesmie stať nástrojom nadvlády, vylúčenia a smrti.

Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN a ďalších medzinárodných organizáciách v Ženeve, apoštolský nuncius arcibiskup Ettore Balestrero, sa 12. júna prihovoril účastníkom medzináboženského dialógu o umelej inteligencii, bezpečnosti a etike. Podujatie zorganizoval Inštitút OSN pre výskum odzbrojenia (UNIDIR), ktorého riaditeľovi Robinovi Geissovi sa arcibiskup poďakoval za aktuálnosť tejto iniciatívy.

Aktuálnosť témy podľa neho súvisí nielen s dôležitými podujatiami, ktoré sa budú v nasledujúcom týždni konať v Ženeve, teda s konzultáciami o umelej inteligencii vo vojenskej oblasti nariadenými Valným zhromaždením OSN a s Globálnou konferenciou UNIDIR o umelej inteligencii, bezpečnosti a etike 2026, ale predovšetkým s nedávno zverejnenou encyklikou Leva XIV. Magnifica Humanitas.

Vážne etické otázky, ktorým sa nemožno vyhnúť

Kým ľudstvo naďalej zasahujú ozbrojené konflikty a rozdelenia, nemožno sa vyhnúť vážnym etickým otázkam spojeným s umelou inteligenciou, bezpečnosťou a zbrojárskym sektorom. Svätá stolica ako zmluvná strana viacerých odzbrojovacích zmlúv a zmlúv o kontrole zbrojenia sa už dlhší čas aktívne usiluje zachovať prístup zameraný na človeka, upozorňuje na etické riziká a varuje pred nebezpečenstvom zbraňovania umelej inteligencie. Robí tak napríklad v rámci práce Skupiny vládnych expertov pre smrtiace autonómne zbraňové systémy, na pôde Valného zhromaždenia OSN i prostredníctvom iniciatívy Rímska výzva za etiku umelej inteligencie.

Nejde pritom o náhodu. Umelá inteligencia, ako to vyjadril pápež Lev XIV., „dnes vyžaduje, aby bola ‚odzbrojená‘, oslobodená od logík, ktoré z nej robia nástroj nadvlády, vylúčenia a smrti“. Tieto technológie treba podľa nuncia využívať tak, aby v prvom rade chránili a rešpektovali posvätnosť života a Bohom danú dôstojnosť ľudskej osoby.

Odzbrojiť neznamená stavať sa proti pokroku

Arcibiskup zdôraznil, že odzbrojiť neznamená byť proti technologickému pokroku. V oblasti mieru a bezpečnosti môže umelá inteligencia prispieť k posilneniu obrany a ochrany civilistov, pomôcť napĺňať potreby komunít zasiahnutých konfliktmi či zlepšiť včasné varovanie a pripravenosť na krízy aj reakciu na ne. Mnohé ďalšie možnosti jej využitia podľa neho ešte len treba preskúmať.

Nesmieme byť naivní

Zároveň však varoval, že netreba byť naivní. Ak je umelá inteligencia „odtrhnutá od etiky a zodpovednosti, urobí rozhodnutia o živote a smrti rýchlejšími a neosobnejšími a predstaví použitie sily ako okamžitú a uskutočniteľnú možnosť“. Najznepokojujúcejšie je, že môže „uchrániť ľudí pred zodpovednosťou a podporovať kultúru, v ktorej sa nepriateľ redukuje na štatistiku a obeť na ‚vedľajšiu škodu‘“.

Hoci takýto scenár môže pôsobiť ako sci-fi či dystopická budúcnosť, pápež Lev XIV. podľa arcibiskupa naznačil, že už dnes sme hlboko ponorení do technokratickej paradigmy, ktorej hlavným kritériom je výkonnosť a moc a ktorú revolúcia umelej inteligencie ešte zosilňuje. Táto skutočnosť sa prejavuje vtedy, keď sa snažíme obmedziť svoje slabosti, odstrániť neistotu a získať úplnú kontrolu, čím hrozí normalizácia protiľudskej vízie.

Ak sa technológia stane najvyšším kritériom, človek riskuje, že bude zredukovaný na dáta, na koliesko v stroji alebo na tovar. Ak ju však preniká múdry pohľad, môže sa stať nástrojom rastu, spravodlivosti a bratstva.

Kritériá, podľa ktorých technológia slúži človeku

Svätá stolica bude podľa arcibiskupa Balestrera naďalej zdôrazňovať zásadný význam ochrany základných princípov, ktorými sú dôstojnosť ľudskej osoby, spoločné dobro, univerzálne určenie dobier, subsidiarita, solidarita a spravodlivosť. Práve ony sú napokon „kritériami na posúdenie, či technológie skutočne slúžia ľudstvu, alebo si ho podmaňujú".

Budúcnosť nie pre privilegovanú menšinu, ale pre celú ľudskú rodinu možno podľa neho budovať jedine prostredníctvom integrálnej vízie, ktorá tieto princípy zahŕňa a do dialógu zapája „tých, ktorí navrhujú systémy, aj tých, ktorých sa dotýkajú, bohatšie i chudobnejšie krajiny, inštitúcie i jednotlivcov, mocenské centrá i periférie".

Pokoj pochádza od Boha

V závere arcibiskup pripomenul, že veriace spoločenstvá sú svojím svedectvom a prácou povolané konať tak, aby láska k Bohu a k blížnemu prevážila nad láskou zameranou len na seba samého, ktorá sa, žiaľ, môže zakoreniť v srdci tých, čo umelú inteligenciu vnímajú výlučne ako nástroj moci a vplyvu.

„Veríme, že pokoj pochádza od Boha a že ľudstvo je veľkolepé, pretože má účasť na samotnej veľkosti Boha,“ uviedol stály pozorovateľ Svätej stolice. Preto sa podľa neho nemožno unaviť v modlitbe ani v práci, a to aj na poli umelej inteligencie, aby sa presadila kultúra úcty k dôstojnosti každého človeka a aby sa umelá inteligencia stala nástrojom v službe Božieho kráľovstva, pri rešpektovaní svetského rázu občianskych skutočností.

Martin Jarábek – VaticanNews