Castel Gandolfo 16. júla (TK KBS) Nad Albánskym jazerom, asi 25 kilometrov od Ríma, leží Castel Gandolfo, malé mestečko plné histórie, umenia a výnimočnej tradície spojené s pápežskými pobytmi. Až na niekoľko málo výnimiek ich pápeži v posledných 400 rokoch využívali ako svoje letné sídlo. Je to teda miesto, kde pápeži odpočívali, modlili sa, ale aj menili beh dejín Cirkvi. Pápež Lev XIV. je v súčasnosti už 16. pápežom v histórii, ktorý trávi letné dni v Castel Gandolfe. Ponorme sa na okamih do dejín tohto miesta.
Ruiny z čias Rímskej ríše v základoch pápežských víl
Pápežské vily v Castel Gandolfe skrývajú mnoho tajomstiev. Ich základy stoja na kedysi obrovskej Domitiánovej vile (81 – 96 n. l.), ktorú si ako svoje sídlo nechal postaviť práve tento rímsky cisár, vládnuci na v poslednej štvrtine prvého storočia. Zdá sa dokonca, že sa vo Vile nad Albánskym jazerom usadil natrvalo. Vila mala rozlohu približne 14 štvorcových kilometrov a rozprestierala sa až k brehom jazera. Súčasťou novej stavby boli aj monumentálne projekty, ako záhradný štadión a divadlo. Po Domitiánovej smrti jeho nástupcovia využívali túto honosnú rezidenciu len zriedka. Napriek tomu došlo v 2. storočí n. l., za vlády cisárov Trajána a Hadriána, k určitým stavebným úpravám. Vieme tiež, že roku 175 tu cisár Marcus Aurelius strávil niekoľko dní, keď využil ako útočisko pred politickými nepokojmi, ktoré v tom čase vypukli v Ríme, práve vďaka jej bezpečnej strategickej polohe. Ruiny veľkolepej vily z prvého storočia sú dnes súčasťou pápežských záhrad.
V stredoveku bol na troskách Domitiánovej vily postavený hrad, ktorý patril janovskej rodine Gandolfiovcov, po ktorých je dnes mesto pomenované. Neskôr sa hrad stal majetkom rodu Savelliovcov, v ktorého vlastníctve zostal až do prelomového roku 1526, kedy prešiel do rúk Svätej stolice a začala sa písať nová kapitola jeho dejín.
V správe rímskych biskupov
V 16. storočí nebol šľachtický rod Savelliovcov schopný splatiť dlh voči Svätej stolici. Apoštolská komora za pontifikátu Klementa VII. majetok zabavila ako splátku a tak sa stal nepredajným dedičstvom Svätej stolice. Túto skutočnosť znovu potvrdil dekrét z roku 1604.
Prvým pápežom, ktorý trávil čas odpočinku v Castel Gandolfe, bol Urban VIII. Barberini, ktorý toto miesto obľúbil už ako kardinál. Prvýkrát prišiel do Castel Gandolfa pred 400 rokmi, 10. mája 1626, a zároveň nechal pôvodný hrad prestavať na barokový palác.
Pod vedením ďalších pápežov, najmä Alexandra VII. a Klementa XIV., ktorý zakúpil neďalekú vilu Cybo, dochádzalo k postupnému rozširovaniu a skrášľovaniu komplexu. V súčasnej dobe tvorí pápežský komplex v Castel Gandolfe vila Barberini, postavená synovcom pápeža Urbana VIII., vila Cybo, pomenovaná po kardinálovi Camillovi Cybu-Malaspinovi, a Apoštolský palác (Palazzo Apostolico). Nedá sa zabudnúť na záhrady, ktoré obklopujú jednotlivé paláce a kedysi hrali významnú úlohu pri diplomatických stretnutiach. Dodnes ponúkajú priestor na pápežove chvíle odpočinku.
V období nasledujúcom zjednotení Talianska a zánik Pápežského štátu v roku 1870 boli paláce viac ako 60 rokov opustené. Situácia sa vyriešila až podpisom Lateránskych dohôd v roku 1929. Odvtedy Castel Gandolfo opäť plní svoju úlohu. Od roku 1934 je súčasťou pápežských víl a záhrad aj astronomické observatórium. Pápež Pius XI. sa rozhodol pre presunutie observatória do Castel Gandolfa kvôli nevhodným podmienkam v Ríme.
V priebehu storočí bolo Castel Gandolfo svedkom najrôznejších príbehov. Niektorí pápeži, ako napríklad Pius IX. alebo Ján XXIII. sa v mestečku neváhali vmiešať do davu obyčajných ľudí. Záhrady slúžili aj ako útočisko pre vojnových utečencov alebo ako centrum vedeckého výskumu.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia