[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 24. 07. 2026   Meniny má Vladimír      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Rozhovory
Programové tipy
Podcast:
Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Jubilejný rok 2025
Synoda
Zamyslenia KBS

  Pápež Lev XIV.
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity

V roku 2025 čelilo hladu 645 miliónov ľudí, konštatuje správa OSN
P:3, 23. 07. 2026 12:45, ZAH



Foto: pexels.com


Rím 23. júla (TK KBS) Správa o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete (SOFI), ktorú pripravilo päť agentúr OSN, odhaľuje, že takmer osem percent svetovej populácie zažilo minulý rok hlad. Napriek zaznamenanému zlepšeniu tento jav stále postihuje približne 645 miliónov ľudí na celom svete.

Správa o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete, ktorú spoločne pripravilo päť agentúr OSN, odhaduje, že v roku 2025 čelilo hladu približne 645 miliónov ľudí, čo predstavuje 7,8 percenta svetovej populácie.

Správu pripravili Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetový potravinový program (WFP), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Detský fond OSN (UNICEF) a Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD). Zverejnili ju tento týždeň v sídle FAO v Ríme.

FAO pri jej predstavení zdôraznila, že údaj 645 miliónov naznačuje pokles celosvetového hladu. V porovnaní s rokom 2024 hladovalo o 14 miliónov ľudí menej a oproti vrcholu z roku 2022 o 43 miliónov menej. Zároveň upozornila, že potravinová bezpečnosť sa výrazne zlepšila, najmä v Južnej Amerike a Južnej Ázii.

Agentúry OSN však varujú, že situácia zostáva alarmujúca a je potrebná naliehavá akcia. Geopolitické napätie a riziká súvisiace s klimatickými zmenami by totiž mohli ohroziť globálne potravinové systémy.

Hrozby pre globálne potravinové systémy 

Hlavný ekonóm FAO Máximo Torero v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre energetické a poľnohospodárske vstupy, patrí medzi najväčšie bezprostredné riziká. Takéto narušenia totiž zvyšujú ceny palív, hnojív a dopravy, čím sa celosvetovo zvyšujú náklady na produkciu potravín.

Dodal, že potenciálne silný poveternostný jav El Niño by mohol vytvoriť ďalší tlak narušením poľnohospodárskej produkcie v zraniteľných regiónoch.

Potreba rozhodnej politiky na udržanie pokroku

Generálny riaditeľ FAO Qu Dongyu pri predstavení správy vyhlásil, že jej zistenia dokazujú, „že rozhodná politická akcia prináša výsledky“.

Napriek pozitívnemu vývoju však zdôraznil, že je potrebné pokračovať v úsilí, aby sa dosiahnutý pokrok udržal a urýchlil.

V Afrike zostáva podvyživených 309 miliónov ľudí

Správa uvádza, že v Afrike zostáva podvyživených približne 309 miliónov ľudí a rýchly rast populácie by mohol v nasledujúcich rokoch viesť k ďalšiemu nárastu ich počtu.

Hoci podiel hladujúcich na kontinente klesol z 20,3 percenta v roku 2024 na 20,0 percenta v roku 2025, čo predstavuje prvé prerušenie rastúceho trendu od roku 2017, agentúry OSN upozorňujú, že hladu naďalej čelí každý piaty Afričan.

Podvýživa detí zostáva vysoká

Agentúry OSN predstavili znepokojivý výhľad do budúcnosti.

Správa predpokladá, že v roku 2030 bude hlad stále postihovať približne 520 miliónov ľudí. To znamená, že svet sa vzďaľuje od splnenia Cieľa udržateľného rozvoja č. 2 – Žiadny hlad.

Správa zároveň ukazuje, že podvýživa detí zostáva vysoká, výskyt anémie u žien sa zhoršuje a obezita dospelých naďalej rastie.

Priority a výzvy

Agentúry počas predstavenia správy zdôraznili potrebu zachovať otvorené trhy s potravinami, energiou a poľnohospodárskymi vstupmi, vyhýbať sa vývozným obmedzeniam a posilniť cielené programy sociálnej ochrany pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Zároveň vyzvali vlády a rozvojových partnerov, aby zabezpečili farmárom prístup k hnojivám, kvalitným semenám, vode, úverom a ďalším základným vstupom ešte predtým, ako sa rozhodnutia o sejbe stanú nezvratnými.

Agentúry tiež apelovali na dlhodobé investície do agropotravinárskych systémov, najmä do zavlažovania, skladovacích kapacít, chladiacich reťazcov, dopravnej infraštruktúry, systémov včasného varovania a mechanizmov predvídania kríz.

Podľa nich môžu takéto investície znížiť náklady na výživné potraviny, zvýšiť odolnosť voči otrasom a zabezpečiť lepšiu dostupnosť zdravej stravy.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia



( TK KBS, VaticanNews, en; ml ) 20260723021   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]