Viedeň 30. júla (TK KBS) Biskupi vyzývajú k solidarite proti hladu – 645 miliónov ľudí trpí hladom po celom svete
V približne 3 000 katolíckych farnostiach v Rakúsku zaznejú v piatok 31. júla o 15. hodine na päť minút kostolné zvony ako počuteľný signál proti celosvetovému hladu. Akcia vychádza z rozhodnutia Biskupskej konferencie a realizuje sa v spolupráci s organizáciou Caritas.

Je zámerne naplánovaná na hodinu, keď Ježiš zomrel, a má upriamiť pozornosť na utrpenie približne 645 miliónov ľudí trpiacich hladom na celom svete (správa FAO z roku 2026). Rakúski biskupi už v predvečer akcie vyzývali k solidarite s hladujúcimi: „Nemôžeme sa z toho jednoducho vyvliecť, veď je to náš spoločný domov. A každý z nás môže proti tomu niečo urobiť. Či už veľké alebo malé,“ uviedol gracký diecézny biskup Wilhelm Krautwaschl.

Salzburský pomocný biskup Hansjörg Hofer označil túto akciu za výzvu kresťanom, aby „načúvali a vnímali“ a „neunavili sa prispievať k tomu, aby ľudia mohli žiť v dôstojnosti“. „Našou úlohou Cirkvi je neodvracať zrak,“ povedal Hofer.

Aj innsbruckský biskup Hermann Glettler a linecký biskup Manfred Scheuer zdôraznili solidaritu s ľuďmi trpiacimi hladom po celom svete. Glettler povedal, že zvonenie je silné, lebo pripomína kresťanské poslanie zachraňovať životy. Zároveň však samo osebe nič nemení na realite, „lebo takmer vôbec nemení hanebné fakty: podľa odhadov denne zomrie viac ako 25 000 ľudí na následky hladu – čo zodpovedá počtu obyvateľov dvoch malých tirolských mestečiek“.

„Zvony majú odjakživa úlohu prebúdzať,“ uviedol burgenlandský generálny vikár Michael Wüger. V diecéze Eisenstadt v piatok po prvýkrát zaznie 163 kilogramov vážiaci zvon Carlo Acutis vo farskom Kostole sv. Michala. „To, že náš najnovší zvon v Burgenlande teraz znie ako hlas tých, ktorí nemajú hlas, je silným znakom solidarity a kresťanskej zodpovednosti za stvorenie,“ povedal Wüger.

Otázka vôle

Pre prezidentku Caritas Noru Tödtling-Musenbichlerovú predstavuje zvonenie „počuteľný znak našej spoločnej zodpovednosti“. Hlad naďalej patrí medzi najväčšie humanitárne výzvy súčasnosti. Podľa Caritas sa táto dramatická situácia ešte zhoršuje v dôsledku klimatickej krízy: 3,3 až 3,6 miliardy ľudí už žije v regiónoch, ktoré sú silne postihnuté dôsledkami klimatickej krízy. „Nesmieme zabúdať na milióny ľudí, ktorých hlad priamo postihuje. Je to otázka vôle a s ňou súvisiacich politických rozhodnutí, ako skoncovať s hladom vo svete,“ uviedla Tödtling-Musenbichlerová.

Udržateľné projekty

Diecézne pobočky Caritas spolu s miestnymi partnerskými organizáciami podporujú z darovaných prostriedkov udržateľné projekty. 
Napríklad Caritas Štajersko podporuje v Južnom Sudáne a v Burundi – dvoch najchudobnejších krajinách sveta – projekty v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a poľnohospodárstva.

Salzburská Caritas už desaťročia podporuje Sýriu, Libanon a Egypt – najrôznejšie krízy, vojny a katastrofy zasahujú ľudí v týchto krajinách obzvlášť tvrdo. 

V Tirolsku sú darované prostriedky určené na projekty v Burkina Faso a Mali, zatiaľ čo Caritas Horné Rakúsko podporuje okrem iného projekty v oblasti výživy a poľnohospodárstva v Konžskej demokratickej republike.

Zdroj: Kathpress