Vatikán 30. júla (VaticanNews) Páter Ibrahim Faltas, riaditeľ škôl Kustódie Svätej zeme, vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou na Západnom brehu Jordánu a varuje tak tých, ktorí podnecujú násilie, ako aj tých, „ktorí nezasiahnu, aby zastavili túto nekonečnú špirálu“. Vyjadruje nádej, že voľby ohlásené v Izraeli a Palestíne prinesú „novú rovnováhu a skutočnú spravodlivosť pre oba národy“.

Vo Svätej zemi opäť silnie násilie, ktoré túto krajinu nikdy neopustilo.
Vyúsťuje do ďalších aktov pomsty, predlžuje zoznamy mŕtvych a rozsah ničenia, zužuje vyhliadky na mier a uzatvára mysle i srdcia za ostnaté drôty.

Západný breh horí, krváca a kričí od bolesti a utrpenia.
Podobne ako Pásmo Gazy, aj Západný breh Jordánu sa stal územím, ktoré stratilo svoje rozmery a priestor, miestom, ktoré je už na nepoznanie – krajinou fyzicky i sociálne rozdelenou, poznačenou hlbokými ranami a zneváženou vo svojej historickej identite.

Každý kút tejto krajiny denne trpí pod náporom násilia a ničenia; každý obyvateľ znáša nedostatok, obmedzenia, utrpenie a ponižovanie, ktoré sa s každým ďalším dňom zhoršujú.
Ľudia umierajú v neoficiálnej vojne, ktorá síce nebola vyhlásená, no neustále pretrváva a zasahuje rozsiahle oblasti.

Dochádza k nespočetným požiarom domov i pôdy. Už nie je možné cestovať z jedného mesta do druhého, hoci sú si veľmi blízke. Či už ide o naliehavé lekárske prípady, cestu do práce, pomoc príbuzným alebo snahu brániť malý rodinný majetok, ktorý nezákonne obsadili a zabrali agresívni a násilnícki osadníci.

Dostávam nespočetné množstvo žiadostí o pomoc v situáciách, ktoré sa stali vážnymi, nebezpečnými a čoraz ťažšie riešiteľnými. Početné kontrolné stanovištia ktorých je dnes už viac než tisíc a mnohé dočasné zátarasy sa stali súčasťou krajiny, ktorá kedysi odrážala históriu a každodenný život palestínskeho ľudu: obrábanie pôdy, nekonečné olivové háje, pasenie dobytka či mestá a mestečká plné zvukov, farieb a života.

V priebehu rokov obklopili osady každú dedinu, každý znak a symbol komunitného života. Obkľučujú palestínsky život bez toho, aby ho prijali. Doslova ho dusia.
Dusia nádeje mladých ľudí, ktorí si už ani nevedia predstaviť svoju vlastnú budúcnosť. Ničia očakávania tých, ktorí tvrdo pracovali na budovaní minulosti a prítomnosti. Rozbíjajú úsmevy a sny detí, ktoré vidia svoju krajinu vypálenú, obmedzovanú a zbavenú farieb.

Rodičia nemôžu dopraviť do nemocníc deti, ktoré potrebujú pravidelnú lekársku starostlivosť. Synovia a dcéry sa nemôžu dostať k svojim starým a chorým rodičom. Otcovia sú zastavovaní na kontrolných stanovištiach, ktoré im bránia ísť do práce. Sú to situácie, ktoré na Západnom brehu pretrvávajú celé mesiace, ba až roky.

Ľudia sú zúfalí a vydesení nespočetnými útokmi osadníkov, ktorí beztrestne šíria strach a hrôzu medzi chudobnými obyvateľmi; tí už nenachádzajú útočisko ani bezpečie ani vo vlastných domovoch.
Dôrazné výzvy Svätého Otca na ukončenie násilia musia byť vypočuté tými, ktorí ho páchajú, ako aj tými, ktorí nezasiahnu, aby zastavili túto nekonečnú špirálu.
Voľby, ktoré boli ohlásené a majú sa v najbližších mesiacoch uskutočniť v Izraeli a Palestíne, musia obom národom priniesť novú rovnováhu a skutočnú spravodlivosť.

Nádej, že sa chod dejín môže uberať iným smerom, nikdy neopúšťa tých, ktorí majú vieru a dôveru v Pána.

Autor je riaditeľom škôl Kustódie Svätej zeme