Bratislava 15. augusta (TK KBS) Slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie je v ľudovej tradícii mnohých národov, vrátane Slovenska, spojená s poetickými označeniami ako Panna Mária v žatve, Panna Mária koreňová, Matička koreňová či Matička bylinná. Tento zvyk, ktorý pretrváva dodnes, je vyjadrením vďačnosti za Božie dary a symbolickou prosbou o Máriinu pomoc pri liečení duše i tela.

Korene tohto zvyku siahajú k starobylej kresťanskej legende. Podľa nej apoštoli pochovali Pannu Máriu na úpätí Olivovej hory. Keď sa apoštol Tomáš, ktorý sa oneskoril, po svojom príchode dožadoval pohľadu na zosnulú Matku, apoštoli odsunuli balvan, ktorým bol hrob uzavretý. Namiesto tela Panny Márie však v hrobe našli iba kvety ruží, ľalií a ďalšie vonné byliny. Prázdny hrob, naplnený kvetinami, sa tak stal pre apoštolov znamením Máriinho nanebovzatia a vzkriesenia. Tieto byliny sa v tradícii začali interpretovať ako symboly mučeníkov, anjelov a panien, ktoré sprevádzali Máriu do neba.

Veriaci na sviatok Nanebovzatia Panny Márie prinášajú do chrámov kytice a vence z poľných kvetov, bylín, obilných klasov, maku či výhonkov brečtanu. Tieto kytice, zdobiace interiér kostolov, predstavujú obetný dar a prejav vďaky. Požehnaným kvetom a bylinám ľudová zbožnosť v minulosti prisudzovala zvláštnu ochrannú moc.

Tradícia požehnávania kvetov a bylín má svoje pevné miesto aj v súčasnej liturgii Katolíckej cirkvi. Liturgická kniha Požehnania (SSV 2009) obsahuje osobitný formulár „Požehnanie bylín a kvetov na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie“ (s. 211). Slávnosť tak spája liturgický rozmer, pripomínajúci Máriinu účasť na zmŕtvychvstaní jej Syna, s úctou k stvoreniu a nádejou na večný život.

Snímka: Ilustračná