Vatikán 18. augusta (TK KBS) Výzva pápeža Leva XIV. týkajúca sa Blízkeho východu, ktorú predniesol počas modlitby Anjel Pána 16. augusta v Castel Gandolfo, vyjadruje dlhodobé stanovisko Svätej stolice: riešenie v podobe dvoch štátov je cestou k spravodlivému a trvalému mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Pápeži sa menili, situácia na Blízkom východe sa menila, no diplomatická línia Svätej stolice zostáva už desaťročia nezmenená: riešenie v podobe dvoch štátov predstavuje perspektívu, ktorá môže zaručiť spravodlivý a trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Naposledy toto historické stanovisko dôrazne pripomenul Lev XIV., a to napriek rozhodnému nesúhlasu izraelskej vlády.
Pápež vyzval na urýchlenie krokov, aby sa projekt, ktorého počiatky siahajú do roku 1947 a k plánu rozdelenia Palestíny na dva štáty prijatému Valným zhromaždením OSN, konečne mohol uskutočniť.
Ustálená diplomatická doktrína
Spočiatku, v roku 1947, Svätá stolica požadovala internacionalizáciu svätých miest Jeruzalema. Od 80. rokov sa však riešenie v podobe dvoch štátov stalo jedným z hlavných pilierov vatikánskej diplomacie v súvislosti s izraelsko-palestínskym konfliktom. Ide o trvalé stanovisko, ktoré dôsledne podporovali jednotliví pápeži.
Pius XII. a ochrana svätých miest
Prvé vyjadrenia v tejto veci pochádzajú z roku 1948. Pius XII. v encyklike In multiplicibus curis vyzýval na vytvorenie takého usporiadania vo Svätej zemi, ktoré by zabezpečilo bezpečnosť a podmienky umožňujúce duchovný i materiálny rozvoj.
V ďalšej encyklike Redemptoris nostri cruciatus z roku 1949, znepokojený vojnovým ohrozením miest spojených so životom Krista, Pius XII. vyzýval na prijatie všetkých zákonných opatrení, aby Jeruzalem získal primeraný právny status.
Pavol VI. a práva Palestínčanov
Pavol VI., prvý pápež, ktorý v roku 1964 navštívil Svätú zem, otvorene hovoril o legitímnych právach palestínskeho národa. Problém sa prestal vnímať výlučne ako humanitárna kríza a začal sa chápať aj ako zásadná politická otázka.
V posolstve generálnemu tajomníkovi OSN U Thantovi Pavol VI. v mene celého kresťanstva vyzval na vynaloženie všetkého úsilia, aby Jeruzalem – vzhľadom na svoj výnimočný a posvätný charakter – získal štatút otvoreného mesta, bez vojenských aktivít a chráneného pred dôsledkami vojny.
Rozhodujúci impulz Jána Pavla II.
Rozhodujúci impulz v tejto otázke dal Ján Pavol II. Dôrazne sa zasadzoval za právo Palestínčanov na vlastnú vlasť a zároveň pripomínal právo Izraela žiť v bezpečí.
Vyjadril to v apoštolskom liste Redemptionis anno z roku 1984. Ján Pavol II. zdôrazňoval právo židovského národa žijúceho v štáte Izrael na bezpečnosť a pokoj. Zároveň poukazoval na to, že palestínsky národ, historicky zakorenený v tejto krajine a už desaťročia žijúci v rozptýlení, má právo na vlastnú vlasť a na život v pokoji s ostatnými národmi regiónu. Toto stanovisko zopakoval aj počas historickej púte do Svätej zeme v roku 2000.
Podpora Benedikta XVI.
Počas svojej cesty na Blízky východ v máji 2009 Benedikt XVI., nadväzujúc na svojho predchodcu, zdôraznil, že koncepcia „dvoch štátov“ nie je utópiou, ale podmienkou na prerušenie špirály násilia a zabezpečenie budúcnosti regiónu.
Svätá stolica – uviedol Benedikt XVI. – podporuje právo Palestínčanov na suverénnu vlasť v krajine ich predkov, bezpečnú, žijúcu v pokoji so svojimi susedmi a s hranicami uznanými medzinárodným spoločenstvom.
Slová a gestá pápeža Františka
Počas pontifikátu Františka získalo angažovanie Svätej stolice ešte výraznejší medzinárodný a formálny charakter. Sprevádzali ho konkrétne diplomatické kroky vrátane podpísania dohody medzi Svätou stolicou a štátom Palestína v roku 2015, ako aj pastoračné gestá, napríklad spoločná modlitba za mier vo Vatikánskych záhradách v roku 2014 za účasti izraelského prezidenta Šimona Peresa a palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása.
Počas svojej cesty do Svätej zeme František zdôrazňoval, že nastal čas na „odvahu k pokoju“, založenú na uznaní práva dvoch štátov existovať a žiť v pokoji a bezpečí v hraniciach uznaných medzinárodným spoločenstvom.
Až do konca svojho pontifikátu František podnikal diplomatické a symbolické kroky na podporu uskutočnenia tohto riešenia. Toto stanovisko dôsledne podporovali aj zastúpenia Svätej stolice pri medzinárodných organizáciách a štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.
Výzvy Leva XIV.
Na toto dedičstvo nadviazal Lev XIV. Mimoriadne významné boli jeho slová, ktoré vyslovil počas letu z Istanbulu do Bejrútu v rámci apoštolskej cesty do Turecka a Libanonu. Pripomenul vtedy, že Svätá stolica už mnoho rokov verejne podporuje riešenie v podobe dvoch štátov. Priznal, že Izrael v súčasnosti takéto riešenie neprijíma, Svätá stolica ho však naďalej považuje za cestu, ktorá môže viesť k vyriešeniu konfliktu.
Toto stanovisko Lev XIV. zopakoval 9. januára 2026 počas audiencie pre diplomatický zbor. Uviedol, že riešenie v podobe dvoch štátov zostáva inštitucionálnou perspektívou, ktorá zodpovedá oprávneným ašpiráciám oboch národov.
Výzvy Leva XIV. a jeho predchodcov naďalej čakajú na odpoveď. Cesta k mieru sa zdá byť čoraz náročnejšia. Podľa pápežov a Svätej stolice však politická patová situácia ani humanitárna tragédia nespochybňujú opodstatnenosť riešenia v podobe dvoch štátov. Naopak, ukazujú, aké naliehavé je jeho uskutočnenie. Práve k tomu vyzval Lev XIV., keď pripomenul zodpovednosť medzinárodného spoločenstva.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia, redakčne upravené
