Rimini 3. septembra (TK KBS) Kardinál Pierbattista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema, na záver Meetingu priateľstva medzi národmi v Rimini zdôraznil potrebu udržiavať pozornosť medzinárodného spoločenstva na situácii v Gaze, na Západnom brehu Jordánu, v Izraeli i v ďalších oblastiach sveta. Upozornil najmä na utrpenie civilného obyvateľstva, ktoré patrí medzi hlavné obete konfliktu. Podľa neho je potrebné prinášať konkrétne gestá, ktoré obnovia dôveru ľudí, a nie iba čakať na ďalší vývoj situácie alebo pokračovať vo vojne.
V rozhovore s tromi mladými študentmi – Luciou Salerno z Milána, Grantom Eberlem z amerického Kansasu a Kirillom Stashom z Rimini s ukrajinskými koreňmi – kardinál hovoril o nádeji, pokoji a potrebe zostať ľudskými aj uprostred vojny. Zdôraznil, že pokoj nemožno zredukovať na jednoduché heslá. Politika síce vždy zahŕňa záujmy, rovnováhu a mocenské vzťahy, problém však nastáva vtedy, keď sa pri nich zastaví a stratí zo zreteľa spoločné dobro. Nádej podľa Pizzaballu neznamená čakať, že riešenie príde zvonku, ale vychádza z viery a z vedomia, že človek nie je sám.
Kardinál spomenul aj svoju návštevu Gazy v júni, keď navštívil univerzitu Al-Azhar. Pred približne šesťsto mladými študentmi očakával otázky o vojne, no tí sa zaujímali predovšetkým o jeho osobnú skúsenosť, povolanie a kresťanstvo. Keď povedal, že kresťan odmieta násilie, študenti spontánne vstali a zatlieskali. Táto skúsenosť podľa Pizzaballu nezmenila geopolitickú situáciu, ale zmenila jeho vlastný pohľad a pripomenula mu, že dejiny nemá vo svojich rukách on. V súvislosti s vojnou zároveň zdôraznil, že konflikt postupne dehumanizuje človeka. Cestou von je podľa neho prekonať jednoduché rozdelenie na Izraelčanov a Palestínčanov, Židov a moslimov či veriacich a neveriacich a namiesto kategórií sa stretnúť s konkrétnym človekom v jeho jedinečnosti.
Pizzaballa hovoril aj o medzináboženskom dialógu. Ten podľa neho môže byť skutočný iba vtedy, keď človek pevne stojí vo vlastnej identite a zároveň sa nebojí stretnutia s druhými. Kresťan, ktorý je vo svojej viere pokojný a presvedčený, nemusí vnímať druhého ako hrozbu, ale môže mu niečo darovať. V súvislosti so svojou pastoračnou víziou Jeruzalema predstavil obraz nebeského Jeruzalema ako mesta, ktoré zostupuje z neba ako Boží dar a na ktorého budovaní sa človek môže podieľať. To, čo drží toto mesto a každé spoločenstvo pohromade, je podľa neho láska.
Téma pokoja na Meetingu nadviazala aj na svedectvá o odpustení. Davide Simone Cavallo a profesorka Chiara Mocchi, ktorí prežili vážne útoky, hovorili o skúsenosti, že odpustenie prináša slobodu. Cavallo zdôraznil, že človek sa najprv musí prijať, naučiť sa žiť so svojím príbehom a až potom si dokáže odpustiť. Mocchi zase uviedla, že po prebudení z intenzívnej starostlivosti necítila voči útočníkovi nenávisť ani zášť. Odpustenie podľa nej nie je racionálny obchod, v ktorom človek niečo dáva výmenou za niečo iné, ale úplne slobodný dar. Práve preto podľa nej človek nie je slobodný preto, že odpustil, ale je slobodný, pretože odpustil.
Zdroj: ACI Stampa, redakčne upravené
