Rím 4. septembra (TK KBS) Dikastérium pre evanjelizáciu je povolané sprevádzať, podporovať a spolupracovať s novými partikulárnymi cirkvami „pri rešpektovaní ich oprávnenej autonómie“. Zdôraznil to kardinál Luis Antonio G. Tagle, pro-prefekt Dikastéria pre evanjelizáciu, ktorý vo štvrtok 3. septembra vystúpil na formačnom kurze pre nových biskupov z území zverených misijnému dikastériu.

Prvý deň kurzu, na ktorom sa účastníci stretli v Pápežskom kolégiu svätého Petra apoštola, sa začal svätou omšou, ktorej v kaplnke kolégia predsedal samotný kardinál Tagle.

Vo svojom príhovore na tému „Služba dikastéria novým partikulárnym cirkvám“ kardinál predstavil úlohy, štruktúry a činnosť Sekcie pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi. Zároveň poukázal na očakávania, ktoré má dikastérium od pastierov cirkví zverených do jeho pôsobnosti.

Misijné obrátenie kúrie

Kardinál Tagle začal pripomenutím reformy Rímskej kúrie, ktorú uskutočnil pápež František prostredníctvom apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium, vyhlásenej 19. marca 2022 a účinnej od 5. júna toho istého roka. Kongregácia pre evanjelizáciu národov sa odvtedy nazýva Dikastérium pre evanjelizáciu. Nové dikastérium vzniklo zlúčením Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.

Dikastérium tvoria dve sekcie: jedna sa venuje základným otázkam evanjelizácie vo svete a druhá prvej evanjelizácii a novým partikulárnym cirkvám na územiach patriacich do jeho pôsobnosti. Jeho osobitosťou je, že prefektom tohto dikastéria je samotný pápež.

Hoci Praedicate Evangelium výslovne potvrdzuje, že orgány Rímskej kúrie sú „medzi sebou právne rovnocenné“, Dikastérium pre evanjelizáciu uvádza na prvom mieste medzi dikastériami. Ako poznamenal kardinál Tagle, táto voľba zdôrazňuje „misijné zameranie, ktoré preniká reformou Rímskej kúrie“. Hlásanie evanjelia a služba evanjelizačnému poslaniu Cirkvi sú postavené „do centra služby kúrie Rímskemu veľkňazovi a univerzálnej Cirkvi“.

Sprevádzanie mladých cirkví

Sekcia pre prvú evanjelizáciu slúži novým partikulárnym cirkvám a jej osobitným poslaním je misijná činnosť a zakladanie cirkví medzi národmi, ktoré boli nedávno evanjelizované. Zo „semena Božieho slova“ vznikajú a rozvíjajú sa domorodé partikulárne cirkvi, ktoré sú povolané dosiahnuť zrelosť.

Kardinál citoval článok 61 konštitúcie Praedicate Evangelium, podľa ktorého sekcia „podporuje ohlasovanie evanjelia a prehlbovanie života viery na územiach prvej evanjelizácie“. Zodpovedá okrem iného aj za zriaďovanie alebo úpravu cirkevných obvodov a ich personálne zabezpečenie.

Vo vzťahu medzi Rímskou kúriou a miestnymi cirkvami sa podľa jeho slov formuje nové cirkevné a misijné povedomie. Nové partikulárne cirkvi už dokážu preberať vlastnú zodpovednosť za pastoráciu a riadenie. Úlohou dikastéria je preto „sprevádzať ich, podporovať a spolupracovať s nimi pri rešpektovaní ich oprávnenej autonómie“.

Misijná činnosť sa nekončí ustanovením a organizáciou miestnych cirkví. „Aj po dokončení týchto etáp misijná činnosť Cirkvi neprestáva,“ zdôraznil kardinál Tagle s odvolaním sa na koncilový dekrét Ad gentes. Primárnu zodpovednosť za misiu totiž nesú biskupi a miestne biskupské konferencie.

Cirkvi na misijných územiach

Vo svojom príhovore pro-prefekt uviedol štatistické údaje Svätej stolice k 31. decembru 2023. Zo svetovej populácie 7 914 582 000 ľudí bolo 1 405 454 000 katolíkov, čo predstavuje celkový nárast o 15 881 000 oproti predchádzajúcemu roku.

Počet katolíkov vzrástol na všetkých piatich kontinentoch, najvýraznejšie však v Afrike, kde pribudlo 8 309 000 veriacich, a v Amerike, kde ich počet vzrástol o 5 668 000. Nasledovala Ázia s nárastom o 954 000 katolíkov, Európa so 740 000 a Oceánia s 210 000.

Podľa kardinála Tagleho tieto údaje ukazujú, že najvýraznejší rast katolíckej populácie prebieha v misijnom svete. „Prvé ohlasovanie zostáva naliehavou prioritou a nevyhnutnosťou,“ uviedol. Zároveň dodal, že rýchly rast Cirkvi v Afrike si vyžaduje „ďalšie úsilie o prehĺbenie viery“.

V rokoch 2024 až 2026 bolo na územiach patriacich pod dikastérium zriadených desať nových cirkevných obvodov: sedem v Afrike, dva v Ázii a jeden v pevninskej Číne. Celkovo je v pôsobnosti dikastéria 1 129 cirkevných obvodov – 529 v Afrike, 483 v Ázii, 71 v Amerike a 46 v Oceánii. Od júla 2025 do začiatku augusta 2026 bolo na územiach patriacich do pôsobnosti dikastéria vymenovaných 78 biskupov.

Formácia a podpora misie

Služba dikastéria zahŕňa aj pastoráciu povolaní, formáciu diecézneho kléru, semináre a menovanie ich rektorov, rehoľný a zasvätený život, apoštolát katechétov a život laikov.

Na územiach patriacich do jeho pôsobnosti dikastérium podporuje zriaďovanie seminárov a dohliada na ich fungovanie. Spolupracuje s biskupskými konferenciami pri zakladaní medzidiecéznych a národných seminárov. Do jeho kompetencie patrí aj posudzovanie a schvaľovanie Ratio Nationalis, ktoré pripravujú jednotlivé biskupské konferencie na misijných územiach.

Kardinál Tagle poukázal aj na činnosť pápežských kolégií v Ríme, ktoré zabezpečujú formáciu kňazov a seminaristov z misijných krajín. Každý rok dikastérium prijíma do svojich rôznych kolégií viac ako 200 nových študentov, ktorým po dôkladnom výberovom procese poskytuje štipendiá na štúdium rôznych odborov na Pápežskej Urbanovej univerzite alebo na iných pápežských univerzitách v Ríme.

Pápežská Urbanova univerzita sa podľa kardinála vyznačuje osobitnou misijnou identitou. V akademickom roku 2025 – 2026 na nej študuje 1 130 študentov, pôsobí 41 stálych vyučujúcich a 42 hosťujúcich či externých prednášajúcich. Jej štyri fakulty – filozofická, teologická, fakulta kánonického práva a misiologická fakulta – sú pridružené k 97 inštitútom vyššieho vzdelávania v 40 krajinách.

Prostredníctvom Pápežskej spoločnosti svätého Petra apoštola dikastérium prispieva aj na formáciu novicov, okrem iného prostredníctvom finančnej podpory. Kľúčovými oblasťami jeho činnosti sú tiež formácia katechétov a podpora miestnych cirkví. Prostredníctvom Pápežských misijných diel sa diecézam každoročne poskytuje finančná podpora na činnosť katechétov.

Načúvanie, dialóg a spolupráca

V závere svojho príhovoru kardinál Tagle predstavil princíp, ktorým by sa mal riadiť vzťah medzi dikastériom a novými partikulárnymi cirkvami.

Rímska kúria podľa jeho slov „nemá všetky odpovede“, ale musí „načúvať skúsenostiam a iniciatívam, ktoré prichádzajú z partikulárnych cirkví, a prijímať ich“, aby sa mohli zdieľať na úrovni univerzálnej Cirkvi. Takýmto spôsobom sa počas návštev ad limina podporuje účasť všetkých na živote univerzálnej Cirkvi.

Dikastérium podľa pro-prefekta od biskupov na územiach patriacich do jeho pôsobnosti očakáva informácie, návrhy a podnety týkajúce sa života Cirkvi, ktoré mu pomôžu zlepšovať jeho služby.

Biskupi sú zároveň pozvaní „žiadať dikastérium o názory a rady v zložitých otázkach alebo pri nových iniciatívach, ktoré uskutočňujú“. Apoštolská nunciatúra zostáva „uprednostňovaným prostriedkom komunikácie“. „Preto vás, drahí bratia biskupi, povzbudzujem, aby ste s naším dikastériom pestovali vzťah založený na dialógu,“ uzavrel kardinál Tagle.

Zdroj: Fides, redakčne upravené