Nemecko 11. septembra (TK KBS) Takzvaná „Regensburgská reč“ – prednáška pápeža Benedikta XVI. (2005 – 2013), ktorú 12. septembra 2006 predniesol na Univerzite v Regensburgu – dodnes formuluje výzvy platné pre súčasnú kresťanskú teológiu.
Viedenský teológ Jan-Heiner Tück to zdôraznil v teologickom podcaste „Diesseits von Eden“ pri príležitosti 20. výročia tejto reči. Rozruch, ktorý vyvolal „nešťastný citát o islame“ Benedikta XVI. a ktorý viedol okrem iného k protestom moslimských učencov, podľa Tücka zatienil skutočný zámer reči, ktorým bol vzťah viery a rozumu.
Podľa Tücka má trvalý význam požiadavka, aby súčasná teológia bola „citlivá voči tradícii“ aj v tom zmysle, že kategórie a jazykové prostriedky gréckej filozofie nevníma ako rušivé prvky či zdroje odcudzenia, ale ako niečo, čo je pre kresťanstvo „konštitutívne“, teda podstatne určujúce.
Tück sa pritom odvoláva na Benedikta XVI. Tieto spojenectvá a vzájomné prenikanie viery a gréckeho rozumu, respektíve filozofie, určovali kresťanskú vieru od jej počiatkov, uvádzal Benedikt s odkazom na koncily a na ranokresťanské vierovyznania, ako bolo Nicejské vyznanie z roku 325.
Reakcia na tendencie kritické voči metafyzike
Benedikt XVI. chcel týmito úvahami napokon reagovať na „tendencie súčasnej teológie kritické voči metafyzike“, vysvetlil Tück. Na základe rôznych „vĺn odhelenizácie“ v dejinách Cirkvi podľa neho ukázal, že tieto tendencie vedú k relativizácii podstatných obsahov tradície, a tým aj viery. S Benediktovými tézami človek nemusí nevyhnutne súhlasiť, vysvetlil Tück, napriek tomu však predstavujú dôležité orientačné body pre súčasnú teológiu.
Vlny pobúrenia, ktoré reč vyvolala v dôsledku citátu byzantského cisára Manuela II. Palaiologa (1350 – 1425) z jeho rozhovoru s perzským učencом – „Ukáž mi, čo nové priniesol Mohamed, a nájdeš iba zlé a neľudské veci, ako napríklad to, že nariadil šíriť vieru, ktorú hlásal, mečom“ – treba podľa Tücka chápať na pozadí spomienky na islamistické útoky z 11. septembra 2001 a veľkého tlaku, pod ktorým sa v tom čase islam nachádzal. Benediktova reč zaznela takmer presne päť rokov po „9/11“.
Citlivá otázka násilného potenciálu náboženstva
Tück vidí trvalú úlohu kresťansko-islamského dialógu v objasňovaní násilného potenciálu náboženstva. To sa podľa neho podobným spôsobom týka kresťanstva aj islamu. Aj v tomto ohľade „Regensburgská reč“ ukazuje cestu, pretože prepojenie viery s rozumom ponúka „potenciál na skrotenie násilných interpretácií Boha“. „Syntéza viery a rozumu je z môjho pohľadu naďalej užitočným všeobecným vzorcom.“
V každom prípade sú neprípustné kolektívne predsudky, ktoré sa v súčasnosti opäť objavujú v súvislosti s heslom „politický islam“. Tück uviedol: „V rámci dnešného islamu existujú problematické tendencie, ktoré chcú podkopať liberálny demokratický právny poriadok v zmysle islamu založeného na šaríi. Tu je politická ostražitosť dôležitá.“ Stavať však islam ako celok pod všeobecné podozrenie je podľa neho „kontraproduktívne“.
Zdroj: Kathpress, redakčne upravené
