Puchberg/Linz 18. septembra (TK KBS) Európske katolícke cirkvi sa v synodálnom procese postupne približujú, hoci rozdiely medzi Východom a Západom naďalej zostávajú. Ukázalo to medzinárodné sympózium Shaping Synodality in Europe – From Vision to Roadmap, ktoré sa od 14. do 17. septembra konalo v Puchbergu pri Welse.
Na stretnutí sa zišlo 187 predstaviteľov Cirkvi z 31 krajín vrátane biskupov, teológov, zasvätených osôb, pastoračných pracovníkov a študentov. Podľa teologičky Klary Csiszarovej, prorektorky Katolíckej súkromnej univerzity v Linzi, sa v porovnaní s predchádzajúcimi stretnutiami zvýšila vzájomná dôvera a zlepšila sa atmosféra pre spoločný európsky dialóg, uvádza Kathpress.
V centre diskusií bola účasť všetkých pokrstených, počúvanie a nové formy vedenia a rozhodovania v Cirkvi. Účastníci pracovali v 21 skupinách, pričom využívali metódu „rozhovoru v Duchu“, známu zo svetového synodálneho procesu. Diskusie sa venovali aj ranám súčasnej Európy – vojne, polarizácii, utečenectvu, osamelosti, strate dôvery či náboženskému odcudzeniu.
Výraznou témou bola aj schopnosť Cirkvi žiť s názorovými a kultúrnymi rozdielmi. Profesorka pastorálnej teológie a vedúca Inštitútu pre pastorálnu teológiu na Katolíckej súkromnej univerzite v Linzi Klara Csiszarová upozornila, že cieľom nemá byť prispôsobenie východoeurópskych cirkví západným predstavám, ale vzájomné učenie sa a budovanie vzťahov.
Účastníci poukázali na rozdielne historické skúsenosti európskych cirkví vrátane dôsledkov komunistických režimov vo východnej Európe. Zaznela preto aj myšlienka vytvoriť Európske cirkevné fórum, ktoré by mohlo poskytovať priestor na spoločné rozlišovanie „znamení čias“ a pravidelnú výmenu skúseností. O možnom pokračovaní procesu sa uvažuje aj v roku 2027 v belgickom Louvain-la-Neuve.
Na potrebe väčšej účasti, transparentnosti a zodpovednosti v Cirkvi poukázal aj kardinál Ladislav Nemet, podpredseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Pripomenul, že Cirkev síce nie je demokraciou v úzkom zmysle slova, no v oblasti participácie, zastúpenia či zodpovednosti existujú určité paralely.
Kánonistka Myriam Wijlensová zároveň upozornila na rastúce možnosti účasti laikov na riadení Cirkvi a uviedla, že pri uskutočňovaní niektorých záverov synodálneho procesu „netreba čakať na Rím“, keďže viaceré možnosti už poskytuje platné cirkevné právo.
Výsledky stretnutia budú ďalej analyzovať výskumná skupina pre synodalitu a európska pracovná skupina CCEE. Závery majú prispieť k vytvoreniu ďalšej „cestovnej mapy“ synodality v Európe a k príprave európskych konzultácií pred celocirkevným zhromaždením v roku 2028.
Organizátori zdôraznili, že cieľom sympózia nebolo prijať záverečný dokument, ale vytvoriť priestor na vzájomné počúvanie, rozlišovanie a hľadanie spoločnej cesty európskych cirkví.
Slovensko zastúpili zástupcovia Národného synodálneho tímu Pavol Hrabovecký a Miroslava Siteková. Podujatie sa konalo pod záštitou Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) v spolupráci s Katolíckou súkromnou univerzitou v Linzi a jej pracoviskom pre synodalitu.
Zdroje:
Kathpress – Theologin Csiszar: Europas Kirchen lernen, Unterschiede auszuhalten
Katolícka súkromná univerzita Linz – Shaping Synodality in Europe
Vatican News – European Synodality Conference ends
Rakúska biskupská konferencia – Wels: Synodalitäts-Gespräche mit Fokus auf Taufe, Zuhören und Leitung
