Francúzsko 26. septembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v parížskom centre Maison Bakhita v sobotu 26. septembra pripomenul nekonečnú dôstojnosť každého človeka a vyzdvihol úlohu žien pri budovaní civilizácie lásky. Svätý Otec zdôraznil, že každý má čo darovať aj čo prijať a že starostlivosť o druhých robí svet ľudskejším.
Príhovor pri návšteve Centra sprevádzania a sociálnej integrácie Maison Bakhita
Paríž, 26. septembra 2026
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Teším sa, že tento druhý deň v Paríži začínam s vami, v dome, ktorý celému mestu dosvedčuje, že je možné stretávať sa a žiť spolu dôstojne a v pokoji. Ďakujem Parížskej arcidiecéze, sestrám skalabriniánkam i všetkým pracovníkom a dobrovoľníkom, ktorí dávajú tomuto miestu život a slúžia tým, ktorí tu nachádzajú prijatie, vypočutie, vzdelávanie a priateľstvo. Osobitne ďakujem tým, ktorí sa podelili o svoje svedectvo.
Názov vášho Centra sprevádzania a sociálnej integrácie, ktorý odkazuje na svätú Bakhitu, nás podnecuje uznať zásadnú úlohu žien pri budovaní civilizácie lásky ako alternatívy ku kultúre, ktorá rozkladá spoločenstvá a mestá robí chorými na osamelosť. Dejiny Cirkvi a ľudstva pri pozornejšom pohľade nepíšu tí, ktorí zdanlivo víťazia tým, že sa presadzujú a zaberajú priestor, ale tí, ktorí „vytvárajú priestor“, začínajú procesy pokoja, vzbudzujú dôveru a povzbudzujú k životu. Nie sú to iba city, ale rozhodnutia a investície idúce proti prúdu, ktorých verejný význam a prísľub budúcnosti chápeme čoraz lepšie. Svätá Bakhita nás zaväzuje všímať si tých, ktorých si nik nevšíma, oslobodzovať tých, ktorých dnes zotročuje ekonomika a kultúra, a ctiť si nekonečnú dôstojnosť každého brata a sestry. V nich nám na dvere klope sám Ježiš.
Milovaní, „skutočnosť je taká, že chudobní nie sú pre kresťanov sociologickou kategóriou, ale samotným Kristovým telom. Nestačí totiž iba všeobecne hlásať učenie o Božom vtelení; ak chceme skutočne vstúpiť do tohto tajomstva, treba spresniť, že Pán sa stáva telom, ktoré je hladné, smädné, choré, uväznené“ (apoštolská exhortácia Dilexi te, 110). Chudobný a ukrižovaný Kristus sa dáva stretnúť a milovať v mužoch a ženách, ktorí nás vyzývajú vyjsť zo seba a odvážiť sa na skutky lásky.
Sestry a bratia, najdôležitejšia myšlienka, ktorá inšpiruje vaše úsilie, sa týka výmeny darov, ktorá sa obnovuje pri každom stretnutí. Nikto nie je taký chudobný, aby nemal čo darovať; nikto nie je taký bohatý, aby nemal čo prijať. Život v hojnosti je tam, kde sa hranice každého z nás otvárajú tajomnej prítomnosti druhých. V nich sa k nám približuje ten Druhý v najvlastnejšom zmysle slova, Boh života. To nepopiera ťažkosti, ktoré do dejín vniesol hriech, ale pomáha nám nezostať ich zajatcami. Ohlasujeme, že vykúpenie je možné, že sa už začalo, že prebieha a že nás zapája ako živé údy Kristovho tela.
A nezabúdajme, že „oko nemôže povedať ruke: ‚Nepotrebujem ťa!‘ ani hlava nohám: ‚Nepotrebujem vás!‘ Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné“ (1 Kor 12, 21 – 22). Sú to slová svätého Pavla kresťanom v Korinte, jednej z najbohatších a najdynamickejších metropol svojej doby. Evanjelium tam prijali ľudia rozličného pôvodu a spoločenského postavenia, medzi nimi mnohí chudobní a otroci (porov. 1 Kor 1, 26 – 29), podobne ako dnes niektorí z vás. „Boh – píše ďalej Apoštol – telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť; aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý“ (1 Kor 12, 24 – 25).
Ďakujem vám teda za vašu prácu, ako aj všetkým ľuďom, ktorí po celom Francúzsku vykonávajú túto službu v podobných zariadeniach. Naďalej dosvedčujte vzájomnú starostlivosť, ktorá prostredníctvom bratského prijatia, vzdelávacích programov a dialógu s mestom povznáša ducha a robí svet ľudskejším. Nech sa za vás prihovárajú svätá Bakhita a veľkí svedkovia činorodej lásky, ktorí utvárali prítomnosť Cirkvi vo Francúzsku, najmä v časoch búrlivých zmien. Ďakujem! Nech vás Pán žehná.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
