Francúzsko 28. septembra (VaticanNews) Dve hodiny počúvania, rozhovoru a modlitby prežil Lev XIV. so štyrmi mužmi a tromi ženami, ktorí sa stali obeťami násilia zo strany členov Cirkvi. Pápež si vypočul „ich príbehy, bolesť a utrpenie, ktoré prežívali, žiaľ, niekedy aj za spoluviny alebo mlčania tých, ktorí im mohli pomôcť“. Následne vyjadril svoju blízkosť „všetkým, ktorí trpeli a trpia ranami spôsobenými zneužívaním“.

Súkromné, bezprostredné a hlboké. Také malo byť podľa želania pápeža Leva očakávané stretnutie so skupinou obetí zneužívania zo strany členov kléru vo Francúzsku. A presne tak aj prebehlo v nedeľu 27. septembra, v Lurdoch stretnutie Leva XIV. so siedmimi obeťami zneužívania vo farnostiach, internátnych školách, rehoľných kongregáciách a hnutiach. So štyrmi mužmi a tromi ženami.

Ich rozdielne príbehy a životné cesty sa prvýkrát pretli 14. septembra, keď sa títo siedmi ľudia zišli, aby sa spoznali a vymenili si skúsenosti, očakávania a požiadavky, ktoré chceli predložiť pápežovi. Rozhovor sa uskutočnil v biskupskom sídle neďaleko mariánskej svätyne a trval dve hodiny, od 17.30 do 19.30. Prítomný bol aj Mons. Gérard Le Stang, biskup z Amiens a predseda Rady pre prevenciu a boj proti pedofílii pri Konferencii biskupov Francúzska. Informovalo o tom Tlačové stredisko Svätej stolice, ktoré poskytlo podrobnosti o stretnutí.

Aby sa zlo neopakovalo

„Pápež sa stretol s každým z nich osobitne a v súkromí. Vypočul si ich príbehy, bolesť a utrpenie, ktoré prežili – žiaľ, niekedy aj za spoluviny alebo mlčania tých, ktorí im mohli pomôcť –, ako aj ich návrhy, ako zabrániť tomu, aby sa to opakovalo. S niektorými zotrval chvíľu v modlitbe,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom večer.

Na záver, krátko po 19. hodine, sa podľa Tlačového strediska pápež „zišiel so všetkými v jednej zo sál biskupského sídla a prihovoril sa im niekoľkými slovami. Poďakoval im za bolestné svedectvo a opätovne potvrdil svoje odhodlanie zasadzovať sa za to, aby zlo, ktoré prežili, nemuseli zažiť iní“. Pápež Lev potom vyjadril svoju blízkosť obetiam a ich prostredníctvom „všetkým, ktorí trpeli a naďalej trpia ranami spôsobenými zneužívaním“. Napokon „vyjadril nádej, že bude možné spoločne pracovať na tom, aby sa spoločenstvo veriacich čoraz viac stávalo miestom, kde muži a ženy každého veku môžu nájsť útechu a uzdravenie. Prítomných požiadal, aby sa zaňho modlili, a udelil im svoje požehnanie“.

Kto sú obete, ktoré sa stretli s pápežom

Totožnosť piatich zo siedmich obetí prítomných na stretnutí je známa. Jean-Marie Delbos, dnes osemdesiatročný, patrí ku kľúčovým svedkom závažného prípadu v internátnej škole Notre-Dame de Bétharram. Jérôme Guillement, ktorého v dospievaní zneužil kňaz z jeho farnosti, dnes pôsobí ako koordinátor iniciatívy Qualité de la relation éducative. Véronique Garnier zo združenia Foi & Résilience je autorkou dvoch kníh, v ktorých po veľmi dlhom období mlčania a vnútorného zotavovania opisuje svoj príbeh obete závažného a opakovaného zneužívania zo strany farára svojej farnosti v Nancy.

Prítomný bol aj Olivier Mardi, aktivista a spoluzakladateľ združenia Voix Libérées de Touraine. Spolu s bratom Frédéricom sa stal obeťou zneužívania zo strany kňaza Bernarda Tartua, keď spievali v zbore Petits Chanteurs de Touraine. Ďalším účastníkom bol kardiológ Bertrand Virieux, zakladateľ niekdajšieho lyonského združenia La Parole Libérée. Ako chlapec zažil násilie zo strany Bernarda Preynata, bývalého kňaza, ktorý zomrel v roku 2024 a bol odsúdený za zneužívanie mladých skautov v rokoch 1971 až 1991. Zvyšní dvaja účastníci, medzi nimi aj obeť abbé Pierra, významnej osobnosti francúzskej Cirkvi, sa rozhodli zostať v anonymite.

Dôverné stretnutie

Siedmich ľudí, ktorí dnes pápežovi priblížili závažnosť rany zneužívania v Cirkvi, vybrali Konferencia biskupov Francúzska a Konferencia rehoľníkov a rehoľníčok Francúzska po konzultáciách s približne štyridsiatimi skupinami a jednotlivcami. Všetci predložili podnety a návrhy týkajúce sa podoby stretnutia. Organizátori sa pritom usilovali zabezpečiť čo najvyváženejšie zastúpenie. Nízky počet účastníkov, ktorý vyvolal námietky niektorých združení, vychádzal zo zámeru umožniť skutočný rozhovor, ako si to želal sám Lev XIV. Skupina však pápežovi odovzdala aj listy niektorých združení a jednotlivcov, ktorých oslovila Služba na ochranu maloletých pri biskupskej konferencii.

Najvyššia bdelosť

Práve v nedeľu ráno Lev XIV. hovoril o „bolestnej pohrome zneužívania maloletých, ktorého sa dopúšťali členovia kléru alebo ku ktorému dochádzalo v cirkevnom prostredí“. Urobil tak v príhovore biskupom, s ktorými sa stretol pred svätou omšou na priestranstve La Prairie. Biskupov vyzval k najvyššej bdelosti a zároveň pripomenul odhodlanie, s akým „prijali odvážne opatrenia“, aby na túto pohromu reagovali „prostredníctvom počúvania, hľadania pravdy, spravodlivosti, odpustenia, nápravy a pevného úsilia o kultúru prevencie a ochrany pred týmito zločinmi“. Odkázal tak na cestu transparentnosti, reforiem a odškodňovania, ktorú začali francúzski biskupi predovšetkým na základe výsledkov správy CIASE z roku 2021. Správa bola výsledkom práce nezávislej komisie, ktorú v roku 2018 zriadila samotná biskupská konferencia. Uvádzala, že v rokoch 1950 až 2020 sa viac ako 210 000 maloletých stalo obeťami zneužívania zo strany takmer 3 000 kňazov a rehoľníkov.

Biskupi sa otázkou zneužívania zaoberali na všetkých posledných plenárnych zasadnutiach a usilovali sa o to, aby obete, ktoré v minulosti poukazovali na ľahostajnosť Cirkvi, boli vypočuté. „Viem, že niektoré chvíle boli pre vašu konferenciu veľmi ťažké,“ povedal pápež v dnešnom rannom príhovore a opätovne zdôraznil, že „na nastúpenej ceste treba pokračovať s najvyššou bdelosťou“. Za číslami sú totiž konkrétne tváre a životy, napríklad tých siedmich ľudí, ktorých dnes večer pápež Lev objal v Lurdoch, na tomto mieste sprevádzania a uzdravovania rán.

Obete zneužívania v Lurdoch: „Pápež nás počúval do hĺbky. Naše príbehy ho ranili“

Päť zo siedmich obetí, ktoré sa v nedeľu v Lurdoch stretli s Levom XIV., následne priblížilo medzinárodným médiám podrobnosti tohto dialógu. Všetci uviedli, že na nich zapôsobila pápežova „empatia“ a dôkladná znalosť ich príbehov, „systémového charakteru“ prípadov zneužívania v priebehu rokov i práce, ktorú ešte treba vykonať: „Nie je naivný, vie, že musíme zostať ostražití.“ Predložili mu početné návrhy: „Bolo povzbudzujúce počuť, že sa chce angažovať. Dúfame v zmenu.“

Pred stretnutím s novinármi potrebovali hodinu. Najprv chceli vnútorne spracovať emócie zo stretnutia s pápežom, človekom, ktorý „počúva do hĺbky“, prejavuje „neuveriteľnú empatiu“ a ktorého vypočuté príbehy „zasiahli“ a „ranili“. Päť zo siedmich obetí, ktoré v nedeľu v Lurdoch strávili s pápežom dve hodiny v rozhovore a modlitbe, sa večer v hoteli tohto pyrenejského mestečka stretlo s úzkym okruhom zástupcov medzinárodných médií vrátane vatikánskych. Priblížili im, čo prežili s Levom XIV., aj prípravu tohto dôležitého stretnutia. 

Stretnutie pripravené spolu s pápežom

„Mesiac sme pracovali na tom, aby sme určili podobu tohto stretnutia. Mali sme s ním byť hodinu, napokon sme s ním strávili hodinu a 50 minút,“ povedal Olivier Mardi, aktivista a spoluzakladateľ združenia Voix Libérées de Touraine. „Žiadali sme, aby bolo rozdelené na dve časti: najprv spoločné stretnutie a potom individuálne rozhovory medzi štyrmi očami. Včera večer sme dostali odpoveď, že sa s nami pápež chce najskôr stretnúť jednotlivo a potom spoločne.“ „Práve pápež si želal, aby nás bolo veľmi málo. Spočiatku päť, napokon nás bolo sedem,“ vysvetlil Jérôme Guillement, ktorého v detstve zneužil kňaz. Sedem obetí pripravilo všetko spoločne, medzi sebou aj s Levom XIV.: „Podobu stretnutia sme vytvárali priamo s ním: ako sa ujmeme slova, ako ho budeme oslovovať, o akých témach by sme mu chceli hovoriť.“

Stretnutie, ktoré prinieslo premenu

Výsledkom bolo nezabudnuteľné nedeľné stretnutie. „Prvá hodina bola veľmi intenzívna, keďže na každého pripadlo v priemere približne 15 minút,“ pokračoval Guillement. „Dostal veľa požiadaviek a vypočul si podrobné príbehy. A jednoducho môžeme povedať, že sme vnímali človeka, ktorý nás skutočne počúval. Málokedy som stretol niekoho, kto by dokázal počúvať tak do hĺbky.“ „Vo svojej odpovedi vyjadril odhodlanie angažovať sa, no najskôr hovoril o tom, čo cítil,“ dodal Mardi. „Povedal, že je tým úplne zasiahnutý a hlboko ranený. Hovoril o otvorených ranách, ktoré zostali otvorené po stretnutí so španielskymi obeťami. Úplne sa vcítil do našich príbehov. A myslím si, že práve toto prináša premenu.“

Hlboká empatia

Všetkých päť obetí uviedlo, že sa ich „dotkla“ pápežova „taká hlboká empatia“: „Cítite, že zachytáva aj najmenší detail, že bol nesmierne pozorný. Dokonca by som povedal, že má rád tento spôsob osobného kontaktu, pretože som ho videl zároveň veľmi pozorného a veľmi sústredeného na každé slovo.“

Bertrand Virieux, spoluzakladateľ združenia La Parole Libérée, ktoré vzniklo presne pred desiatimi rokmi, v roku 2016, zdôraznil, že ohlas tohto večera je „celosvetový“, nielen „francúzsky“. Aj naňho „tento pápež skutočne zapôsobil“, rovnako ako „jeho neverbálny prejav, jeho hĺbka, jeho počúvanie“. „Prinieslo mi to zmierenie.“

„Keď som videl pápeža zblízka, nemohol som tomu uveriť. V jednej chvíli som sa až zachvel,“ zdôveril sa Jean-Marie Delbos, obeť a kľúčový svedok závažného prípadu v internátnej škole Notre-Dame de Bétharram. „V živote som nezažil veľa chvíľ silného dojatia, pretože mám veľmi silnú povahu. Požiadal som ho, aby požehnal moju matku. A vtedy, keď videl, v akom som rozpoložení, objal ma oboma rukami. Nikdy by mi nenapadlo, že ma objíme práve pápež. Bol to mimoriadny okamih. Od chvíle, keď sa to stalo, keď som stratil vieru, uplynulo 65 rokov.“

Nádej na zmenu

„Na omšu nechodím,“ pokračoval Delbos. „Dnes som bol na omši prvýkrát po 60 rokoch. Už počas nej, keď som videl pápeža… boli chvíle, keď ma premohlo dojatie. Prisahám vám, keď nás zhromaždil a povedal: ‚Žehnám vám‘, prežehnal som sa. Dokonca aj ja, o ktorom každý vie, že som ateista.“

Nedeľné stretnutie však, samozrejme, nie je zavŕšením cesty. „Pre mňa sa to skončí, až keď z komína vyjde dym,“ povedal opäť Delbos. „Dovtedy tu zostanem, ale s novým pohľadom na Cirkev i na tohto pápeža, ktorý mnou otriasol.“

Všetci majú pocit, že „tentoraz sa niečo stalo“. Niektorí boli „skeptickí“ alebo „mali z tohto stretnutia obavy“. Po odchode z biskupského sídla však „každý z nás skutočne pocítil, akoby zazrel večnosť… Naozaj sa niečo stalo, stalo sa to na zemi“.

Bol to iný pocit než ráno na omši. Véronique Garnier zo združenia Foi & Résilience, ktorú zneužíval jej farár v Nancy, o nej povedala: „Úprimne, bola som úplne na dne. Hovorila som si: ‚Čo tu vlastne robím?‘ Popoludní však bolo, naopak, všetko jednoduché. Povedali nám, že sa stretnutie trochu posunulo na skorší čas, a [pápež] prišiel skôr, než sme očakávali.“

„Pocítila som úľavu, pretože som mu mohla povedať všetko, čo som chcela, lebo sme mali viac času,“ pokračovala Véronique, jedna z troch žien prítomných na stretnutí (ďalšie dve si želali zostať v anonymite). „Pôvodne sme počítali s dvoma či troma minútami na osobu, všetko sme si stopovali. V skutočnosti sme mali veľa času.“

Pápežova prítomnosť je, ako dodala Véronique, „veľmi silná… Povedal nám, aby sme si vzali koláče, také jednoduché gesto, a dal nám nádej, že sa niečo môže zmeniť. Nepočúval nás povrchne, s peknými slovami, po ktorých nikdy veľa nenasleduje. Myslím si, že tou zmenou je hĺbka jeho prítomnosti, čosi neverbálne: jeho počúvanie, spôsob, akým prijímal to, čo sme mu rozprávali, jeho reakcie na naše slová.“

Pozorný a informovaný pápež

Predovšetkým mali pocit, že pred nimi stojí človek, ktorý je so všetkým oboznámený. „Má akademické právnické vzdelanie. Poznal môj príbeh a kládol veľmi presné otázky,“ pridal sa Guillement. „Cítite teda, že je to niekto, kto sa na stretnutie pripravil a bude pracovať aj po ňom. Vnímal som ho ako angažovaného človeka; aj sám hovoril o svojom odhodlaní. Zároveň som cítil, že je rozhodný. Vie, že táto zmena, táto premena si vyžiada čas. Nie je naivný, vie, že k prípadom bude dochádzať aj naďalej a že treba zostať ostražití. To sa ma veľmi dotklo, pretože sa v ňom spája veľká citlivosť, empatia, pozornosť voči emóciám a schopnosť počúvať s veľmi rozhodným a silným vystupovaním, keď sa ujme slova.“

Systémový charakter zneužívania

Jedným z kľúčových pojmov, ktoré počas stretnutia zazneli, bol „systémový charakter“ zneužívania páchaného počas uplynulých desaťročí vo francúzskej Cirkvi, ako aj otázka, ako sa tieto prípady riešili a ako sa zavádzala prevencia. Tento pojem mal významné miesto aj v správe komisie CIASE z roku 2021.

Pápež podľa Oliviera Mardiho „má veľmi jasný názor na systémovú dynamiku, pretože ide o tému, ktorá sa zjavne dotýka Cirkvi, ale aj katolíckeho školstva“. „To, čo týmto jednotlivcom vytvára podmienky alebo im umožňuje ďalej páchať zneužívanie, je práve systémový rozmer prítomný v inštitúcii: existoval v minulosti, ale existuje aj naďalej.“

Zostáva ešte veľa práce

„Vo Francúzsku sa urobilo veľa“ a „pápež skutočne uznal, že Cirkev vo Francúzsku predsa len veľa vykonala“ a „že francúzski biskupi zaviedli mechanizmy, vďaka ktorým je Francúzsko v tejto oblasti do istej miery priekopníkom“, zdôraznili účastníci stretnutia. „Stále však zostáva obrovské množstvo práce.“ Ide o prácu a angažovanosť aj zo strany pápeža: „Bolo naozaj dôležité to počuť.“

Teraz sa teda začína cesta a Lev XIV. „po nej pôjde s nami“, ubezpečili obete. „My máme svoje vlastné cesty… Dobre to pochopil a veľmi presne pomenoval potrebu spájať sily s externými organizáciami, aby sme mohli pracovať spoločne. V tomto smere veľmi dobre reagoval na naše návrhy, teda na veľmi konkrétne požiadavky.“

Predložili mu ich mnoho: „Samozrejme, neodpovedal hneď, ale vie, že na tom musí pracovať. A to je dosť povzbudzujúce.“ „Ja som navrhol zrušiť kongregáciu otcov z Bétharramu,“ vyhlásil Delbos. Tá pôsobí aj v Afrike a Latinskej Amerike.

„Zostaneme ostražití,“ znel na záver prísľub pápežových hostí. „Dnes sme predložili množstvo požiadaviek. Čakáme na odpovede.“ Lurdy medzitým zostávajú „zásadným míľnikom“.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia