Vatikán 1. októbra (VaticanNews) „Načúvajte tomu, čo dnes Duch žiada od dominikánskeho kontemplatívneho života, uvedomujúc si, že pred dielami, ktoré treba spravovať, je povolanie, na ktoré treba odpovedať“. Aj tieto slová adresoval Lev XIV. členkám Medzinárodnej komisie dominikánskych kontemplatívnych mníšok, ktoré prijal v stredu 30. septembra vo Vatikáne.
Pápež pripomenul nedávne uznanie hrdinských čností Božej služobnice, sestry Marie Petry Giordanovej. V príhovore sa potom zameral na hodnotu ticha, ktoré tvorí podstatnú časť života kontemplatívnych rádov. Vysvetlil: „Každé slovo ohlasovania, aby bolo pravdivé, musí vychádzať z ticha, z načúvania, z modlitby a z hlbokého vzťahu s Bohom. Kontemplácia je, „dychom“ nášho vzťahu s Bohom (František, generálna audiencia, 5. mája 2021), tichým zastavením sa, v ktorom prijímame Slovo a nechávame sa ním premeniť, čo nám umožňuje v ňom stále viac spoznávať veci a ľudí, aby sme potom mohli darovať druhým to, čo sme zažili a pochopili.“
Lev XIV. upozornil na to, že verne zachovávané ticho mníškam zároveň pomáha „hľadieť do svojho vnútra, aby boli pozorné voči sestrám v komunite i voči ľuďom zvonka“. Pápež zdôraznil: „Zachovávať ticho je akt vôle, ktorý zahŕňa celú osobu a pomáha žiť pevné vzťahy, pretože sú oživené Božím slovom. Znamená to vytvárať priestory slobody a pravdy, v ktorých môžeme strážiť pozornosť, stávať sa citlivými na hlas tých, ktorí sa ‚nepočítajú‘, a dozrievať v múdrosti a veľkodušnosti.
Toto je obzvlášť dôležité vo svete poznačenom rýchlosťou, v ktorom musí byť všetko okamžite viditeľné a každá prázdnota sa musí rýchlo vyplniť. V tichu totiž môžu byť vypočuté otázky, ktoré si kladie každý človek a na ktoré však nie je vždy ľahké odpovedať sám. Preto je potrebné, aby vaše spoločenstvá ponúkali oázy skutočného a hlbokého pokoja, kde utíchne chaotický zhon spojený s vonkajšími vecami a kde je možné načúvať Božiemu hlasu.“
Svätý Otec vymenoval aj ťažkosti, s ktorými sa ako predsedníčky federácií stretávajú: starnúce komunity, úmrtia, ktorých je viac ako nových povolaní, klesajúcu pracovnú schopnosť a s ňou spojené ekonomické problémy, správu veľkých a nákladných budov, ale aj výzvy, ako je spoločná formácia či interkulturalita. Povzbudil ich slovami: „Vkráda sa pokušenie „ducha prežitia“, ktoré vedie k izolácii a redukovaniu záväzkov v ilúzii, že tak tých niekoľko zostávajúcich síl bude stačiť, aby sme neboli závislí od iných alebo nemuseli rušiť kláštory.
Vzhľadom na to vás vyzývam, aby ste si toľko nekládli otázku, ako udržať štruktúry, ktoré sa vyprázdňujú. Skôr načúvajte tomu, čo dnes Duch žiada od dominikánskeho kontemplatívneho života, uvedomujúc si, že pred dielami, ktoré treba spravovať, je povolanie, na ktoré treba odpovedať, oheň, ktorý horí a ktorý nemožno nechať uhasnúť, ako hovorila svätá Katarína Sienská (porov. Dialóg o Božej prozreteľnosti, kap. XCI–XCII). Milé sestry, aj uprostred súčasných problémov nikdy nestrácajte odvahu. Vaša služba Cirkvi je vzácna: pokračujte v nej s dôverou, v spoločenstve a s rozlišovaním, zjednotené, ale bez uniformity, verné tradícii a otvorené novosti, kontemplatívne, lebo ste schopné prinášať svet pred Boha.“
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
