Badín 1. októbra (TK KBS) V Dome Xaver v Badíne sa v pondelok 28. septembra konal Celoslovenský liturgický deň. Odborníci z oblasti liturgie a teológie sa venovali téme Liturgia a synodalita a uvažovali o tom, ako slávenie Eucharistie formuje spoločné kráčanie veriacich a otvára Cirkev jej misijnému poslaniu.
Program sa začal svätou omšou v Kaplnke svätého Františka Xaverského, ktorú celebroval Mons. Ján Kuboš, spišský pomocný biskup. Homíliu predniesol predseda Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska, rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik.
Pannu Máriu predstavil ako inšpiráciu a vzor spoločného kráčania Božieho ľudu. Synodalita podľa neho nie je novou pastoračnou úlohou či administratívnym projektom, ale „štýlom, ktorým Cirkev žije, dýcha a koná“. Zdôraznil, že tento štýl sa prejavuje najmä v počúvaní a službe a jeho prameňom a vrcholom je Eucharistia. Veriacich povzbudil, aby z liturgie neodchádzali ako anonymný dav, ale ako Kristom premenené spoločenstvo prinášajúce svetu nádej a svetlo.
V odbornej časti programu ako prvý vystúpil predseda Slovenskej spoločnosti pre katolícku teológiu a pedagóg Teologickej fakulty v Košiciach Pavol Hrabovecký. Pripomenul, že misia nie je iba jednou z činností Cirkvi. Cirkev vzniká z Božieho misijného pôsobenia a misia patrí k samotnej podstate jej existencie. Dve dimenzie apoštolského povolania – byť s Kristom a byť poslaný – preto nemožno od seba oddeľovať.
Synodalitu predstavil ako spôsob, ktorým sa Cirkev môže stávať skutočne misijnou a evanjelizujúcou. Poukázal pritom na potrebu obrátenia myslenia a chápania autority, spoločného rozlišovania a pohostinnosti voči hľadajúcim, vzdialeným či zraneným. Úlohou kňaza v takto chápanej Cirkvi je slúžiť jednote, prepájať charizmy spoločenstva a pomáhať celej komunite objavovať jej misijné povolanie.
Následne vystúpil Vlastimil Dufka z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Eucharistiu predstavil ako prameň, vzor i každodennú prax synodálneho života Cirkvi. Liturgia podľa neho vyvádza človeka z individualizmu, pretože spoločenstvo sa pri nej stretáva ako jedno „my“ a veriaci v ňom nemajú byť cudzími či nemými pozorovateľmi, ale aktívnymi účastníkmi.
Dufka priblížil päť eucharistických prvkov synodality: zhromaždenie v mene Najsvätejšej Trojice, zmierenie a uzdravenie vzťahov, pozorné počúvanie Boha i ľudí, spoločenstvo a misiu. Osobitne upozornil na význam liturgického ticha, ktoré vytvára priestor na počúvanie, a na záverečné vyslanie. Prijatie Eucharistie totiž nenecháva kresťana nehybným, ale posiela ho slúžiť do sveta.
TK KBS informoval Andrej Krivda
