Košice 14. októbra (TK KBS) Novovymenovaný košický arcibiskup metropolita Mons. Marek Forgáč chce svoju službu postaviť na blízkosti, vzájomnom počúvaní a spoluúčasti. Za priority považuje starostlivosť o kňazov, podporu rodín, odovzdávanie viery mladým generáciám i pomoc ľuďom v náročných životných situáciách. V rozhovore s Tlačovou kanceláriou Konferencie biskupov Slovenska hovorí aj o synodálnom smerovaní Košickej arcidiecézy, budovaní dôvery medzi Cirkvou a spoločnosťou a potrebe vytvárať bezpečné prostredie pre deti a zraniteľných.
„Verme v silu evanjelia. Ježišovo posolstvo bolo a vždy bude silné i príťažlivé. Poďme s odvahou!“
Aké boli vaše prvé pocity a myšlienky, keď ste sa dozvedeli o rozhodnutí Svätého Otca menovať vás za košického arcibiskupa metropolitu?
Kňazstvo si vyberáme sami ako odpoveď na Božie volanie. Biskupská služba však prichádza ako rozhodnutie nástupcu apoštola Petra. Tak som to vnímal pred desiatimi rokmi, keď ma menovali za pomocného biskupa. A tak som to vnímal aj teraz. Nebolo to však ľahké ani jednoduché. V prvom momente mi to vzalo dych aj slová, no úprimne ma to dojalo a aj hlboko zasiahlo. V srdci mi totiž intenzívne zarezonovali slová proroka Izaiáša: „Hľa, tu som, mňa pošli...“
Aké hlavné priority a výzvy vnímate v Košickej arcidiecéze ako prvoradé pre svoju novú službu?
Situácia v spoločnosti a v miestnej cirkvi prináša nové výzvy. Za veľmi dôležitú považujem starostlivosť o kňazov, ich sprevádzanie a ľudskú i duchovnú podporu. Mimoriadne mi záleží na starostlivosti o rodiny a na príprave na manželstvo. Špeciálne potrebujeme pamätať na odovzdávanie viery mladým generáciám. Potom sú tu výzvy týkajúce sa pastoračnej starostlivosti o tých, ktorí sa nachádzajú v zložitých životných situáciách. Otvárajú sa nové možnosti pastoračného pôsobenia v digitálnom priestore. Nie je to však len o mojom pohľade, ale o rozlišovaní všetkých nás. Chcel by som preto vnímať a počúvať, čo cez mnohých z nás hovorí Duch košickej cirkvi.
„Nie je to len o mojom pohľade, ale o rozlišovaní všetkých nás. Chcel by som vnímať a počúvať, čo cez mnohých z nás hovorí Duch košickej cirkvi.“
Na ktoré doterajšie diela a aktivity Mons. Bernarda Bobera by ste chceli nadviazať a v čom plánujete priniesť nový impulz?
Otcovi arcibiskupovi Bernardovi Boberovi som vďačný za jeho prijatie i za dlhoročnú spoluprácu. Bol veľmi aktívny v komunikácii s ľuďmi i s inštitúciami. Nadviazal mnohé kontakty. Liturgický život sa veľmi pozdvihol. Pastoračná starostlivosť o rómske komunity sa zveľadila. Zdôraznil by som aj rozvoj katolíckeho školstva v našej arcidiecéze, ktoré mi osobitne leží na srdci. Odviedol veľký kus práce, mnohé aktivity a podujatia sme plánovali spolu. Pre mňa je dôležité prinášať ďalšie nové aktivity, ale predovšetkým by som chcel priniesť nový štýl založený na princípe spoluúčasti, kde vo vzájomnom načúvaní a v modlitbe hľadáme spoločnú cestu.
Kedy oficiálne prevezmete úrad košického arcibiskupa metropolitu? Plánujete si ponechať svoje doterajšie biskupské heslo „Dominus prope“ – Pán je blízko? Čo pre Vás toto heslo znamená v novej etape Vašej služby?
Po spoločnej dohode sme oficiálne prevzatie úradu košického arcibiskupa metropolitu naplánovali na sobotu 28. novembra 2026. Tento deň bol už predtým plánovaný pre celodiecézne kňazské rekolekcie pri príležitosti sviatku sv. Ondreja, apoštola, patróna našej arcidiecézy. Moje biskupské heslo si plánujem ponechať, lebo vystihuje a aj potvrdzuje môj štýl pastoračnej služby. I naďalej by som chcel byť ohlasovateľom blízkosti nášho Pána, ktorá sa prejavuje aj v ľudskej blízkosti. Chcem byť blízko Bohu i ľuďom.
„Nový štýl založený na princípe spoluúčasti, kde vo vzájomnom načúvaní a v modlitbe hľadáme spoločnú cestu...“
Dlhodobo sa venujete pastorálnej psychológii a psychológii manželstva a rodiny. Aké výzvy dnes prežívajú rodiny a ako ich môže Cirkev účinnejšie sprevádzať?
Rodina je dnes vystavená mnohým atakom, ale stále ostáva základným rámcom a predpokladom pre zrelých budúcich kresťanov. Záleží mi na tom, aby sme vedeli poskytovať urgentnú odbornú a pastoračnú starostlivosť v prípade naliehavých situácií. A zároveň, aby sme vedeli adresovať systematickú pastoračnú starostlivosť od vzdialenej prípravy na manželstvo až po záverečné fázy manželstva. Spolupráca s laickými odborníkmi je v tejto oblasti nevyhnutná.
Ako chcete podporovať mladých v hľadaní viery, životného smerovania a zmyslu života?
V prvom rade ich treba mať rád, nemožno sa na nich takmer neustále ponosovať. Potom sa potrebujeme snažiť im rozumieť a chápať ich postoje, zmýšľanie i vyjadrovanie. A nakoniec ich aj trpezlivo sprevádzať. V každom človeku je túžba po Bohu, len je niekedy veľmi „zahádzaná“ rôznymi nánosmi. Sme to my, ktorí im máme pomáhať odkryť hĺbku túžby po Bohu.
Veľká téma je aj sprevádzanie kňazov v ich službe, ale aj osobnom živote. Kde vidíte priestor na prehĺbenie spoločenstva medzi kňazmi a posilnenie medzigeneračných vzťahov, čo môže byť zároveň povzbudením pre ďalšie duchovné povolania?
Starostlivosť o kňazov je priorita. To, čo je dnes také pálčivé medzi kňazmi, je samota. Preto je nevyhnutné podporovať blízkosť – ľudskú i duchovnú. Na povzbudenie kňazov nestačia len slová. Máme mnohých statočných kňazov a tí sú často skrytí v tichosti. Potrebujeme poznať tieto povzbudivé príklady a tie potom priťahujú nielen iných kňazov, ale vzbudzujú aj ďalšie duchovné povolania.
„Medzi kňazmi je samota. Preto je nevyhnutné podporovať blízkosť – ľudskú i duchovnú. “
Čo považujete za najdôležitejšie pri budovaní dôvery medzi Cirkvou a ľuďmi, ktorí sa od nej vzdialili alebo v nej hľadajú odpovede na svoje životné otázky?
Tu by som upriamil pozornosť na myšlienky, ktoré prináša záverečný dokument Synody o synodalite, na ktorej zasadnutiach v Ríme som sa zúčastňoval ako delegát Konferencie biskupov Slovenska. Potrebujeme byť transparentní, potrebujeme prijať zodpovednosť za skutočnosti, ktoré sa udiali, a prinášať pravidelné hodnotenia našej činnosti. Týchto vecí sa vôbec nemusíme báť. Ba prinášajú nám slobodu a vytvárajú i posilňujú obojstrannú dôveru.
Zostanete naďalej predsedom Komisie KBS pre ochranu maloletých?
Toto je priskorá otázka. Neviem to v tejto chvíli povedať, neplánoval som si vopred životnú cestu a neviem, čo ma čaká. Určite však môžem povedať, že túžbu pomáhať trpiacim s týmto krížom mám hlboko v srdci.
„Nesmieme sa báť, ani sa uzatvárať, ale v pravde k minulosti kráčať s novou nádejou k budúcnosti.“
Ako vnímate úlohu Cirkvi pri ochrane detí a zraniteľných osôb a pri vytváraní bezpečného prostredia vo farnostiach a cirkevných spoločenstvách?
Cirkev je v tom mimoriadne dôležitá. Musíme ísť príkladom aj napriek tomu, že nás v tejto oblasti konfrontujú viac ako iné inštitúcie či vrstvy spoločnosti. Musíme byť vzorom pre svet. A skúsenosť nás učí, že sa to dá. Nesmieme sa báť, ani sa uzatvárať, ale v pravde k minulosti kráčať s novou nádejou k budúcnosti.
Ako chcete v Košickej arcidiecéze rozvíjať synodálny spôsob života, založený na spoločnom kráčaní, vzájomnom počúvaní a rozlišovaní? Kde vidíte väčší priestor na zapájanie laikov, mladých ľudí a rodín do života miestnej Cirkvi?
Bol som delegátom Konferencie biskupov Slovenska na dvoch zasadaniach Synody o synodalite v Ríme (2023 a 2024). Tam mi pre túto cestu zahorelo srdce. Aktuálne som koordinátorom Národného synodálneho tímu. Pre našu arcidiecézu vidím ako jeden z najbližších krokov iniciovať vytvorenie participatívnych orgánov, konkrétne diecéznej pastoračnej rady a potom aj farských pastoračných rád. To je systematický krok na hierarchickej úrovni. Ale veľmi mi záleží na tom, aby sme pracovali na zmene zmýšľania na úrovni farností a zdôrazňovali viac vzťahový charakter Cirkvi, kde žijeme ako rodina a mnohí sú prijímaní do rozhodovacích procesov. Veľmi potrebujeme pracovať s kňazmi, aby tento priestor vytvárali pre laikov.
„Záleží mi na tom, aby sme zdôrazňovali viac vzťahový charakter Cirkvi, kde žijeme ako rodina a mnohí sú prijímaní do rozhodovacích procesov.“
Aké posolstvo by ste chceli na začiatku svojej služby adresovať veriacim Košickej arcidiecézy a všetkým obyvateľom východného Slovenska?
Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré nás tu stretajú, verme v silu evanjelia. Ježišovo posolstvo bolo a vždy bude silné i príťažlivé. Nemáme sa čoho ľakať. Poďme s odvahou!
