Istanbul 21. októbra (TK KBS) Pravoslávny konštantínopolský patriarcha Bartolomej oslavuje 35. výročie svojho pôsobenia v úrade. Za 270. nástupcu apoštola Ondreja bol zvolený 22. októbra 1991. O kľúčových momentoch a udalostiach svojej služby ekumenického patriarchu hovoril v rozsiahlom rozhovore pre grécky denník „Kathimerini“, z ktorého úryvky uverejnil portál Orthodox Times.
Ako jednu z hlavných otázok, ktorá, žiaľ, stále zostáva nevyriešená, patriarcha uviedol opätovné otvorenie teologického seminára na tureckom ostrove Chalki. Pripomenul, že túto tému spomenul už vo svojom inauguračnom prejave pred 35 rokmi. Nestráca však nádej na rýchle obnovenie výučby.
Najdôležitejšia teologická inštitúcia
Kňazský seminár na ostrove Chalki, druhom najväčšom ostrove súostrovia Princových ostrovov v Marmarskom mori pri pobreží Istanbulu, bol spolu s teologickou fakultou až do svojho zatvorenia tureckým štátom v roku 1971 najvýznamnejšou teologickou inštitúciou Konštantínopolského patriarchátu a jednou z popredných pravoslávnych teologických akademických inštitúcií na svete. Absolventmi Chalki je mnoho teológov, biskupov a patriarchov, medzi nimi aj samotný Bartolomej.
V roku 1971 seminár zatvorili v rámci posilňovania štátnej kontroly nad súkromnými vzdelávacími inštitúciami. Vtedajšie orgány to odôvodňovali tým, že v Turecku nie je miesto pre súkromné univerzity. Toto rozhodnutie vážne obmedzilo možnosti vzdelávania pravoslávneho duchovenstva a odvtedy sa považuje za prekážku náboženskej slobody pravoslávnej komunity. Od uzavretia seminára a s ním spojenej Teologickej akadémie nemá pravoslávna cirkev v Turecku možnosť vzdelávať kňazov.
Väčšina duchovných s tureckým občianstvom má okolo 70 rokov. Otázku Chalki ekumenický patriarcha pravidelne spomína v médiách i v bilaterálnych rozhovoroch s tureckými politikmi, vrátane prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, a nalieha na opätovné otvorenie tejto inštitúcie; zatiaľ však bezúspešne.
Ďalšou nádejou patriarchu je trvalé zlepšenie vzťahov medzi Gréckom a Tureckom. „Nemali by existovať vzostupy a pády, ale mierové spolunažívanie oboch národov a normálne vzťahy medzi oboma krajinami. Chcel by som k tomu prispieť,“ povedal patriarcha Bartolomej.
Koncil ako míľnik
Podľa patriarchu bol míľnikom jeho pontifikátu Všepravoslávny koncil na Kréte v roku 2016. Prípravy naň trvali celé roky. Veľmi ľutoval, že sa na ňom nezúčastnili štyri cirkvi – ruská, gruzínska, bulharská a Antiochijský patriarchát. Prítomnosť zástupcov gruzínskej a bulharskej cirkvi na konferencii, ktorá sa konala pred niekoľkými dňami v Chantilly vo Francúzsku pri príležitosti 10. výročia koncilu, však bola krokom vpred.
Bartolomej opäť obhajoval udelenie autokefálie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v januári 2019. Podľa Orthodox Times označil toto rozhodnutie za jedno z najťažších počas svojho pôsobenia vo funkcii patriarchu, najmä vzhľadom na silný odpor, ktorý vyvolalo v Moskovskom patriarcháte: „Vyžadovalo si to odvahu a smelosť,“ uviedol.
Stretnutia so štyrmi pápežmi
V rozhovore patriarcha tiež zdôraznil svoje úsilie o podporu ekumenizmu a medzináboženského dialógu. Počas svojho funkčného obdobia sa stretol so štyrmi pápežmi: Jánom Pavlom II., Benediktom XVI., Františkom a Levom XIV. Obzvlášť dôležitým momentom bola účasť na inaugurácii pontifikátu pápeža Františka v roku 2013. Boli to prvé reálne účasti konštantínopolského patriarchu na intronizácii pápeža za najmenej 1 000 rokov.
Bartolomej sa tiež vyjadril k svojim snahám o podporu dialógu medzi islamom a judaizmom, ako aj k medzinárodným iniciatívam na ochranu životného prostredia, vďaka ktorým získal prívlastok „zelený patriarcha“.
Ekumenický patriarcha hovoril aj o Imbrose, svojom rodisku, a o udalostiach, ktoré sa v posledných rokoch odohrali na tomto tureckom ostrove v Egejskom mori. Ako mimoriadne dôležité udalosti vyzdvihol návrat členov gréckej komunity na ostrov a opätovné otvorenie gréckych škôl.
270. nástupca apoštola Ondreja
Bartolomej I. sa narodil ako Dimitrios Archontonis 29. februára 1940 na tureckom ostrove Imbros. Študoval na pravoslávnom seminári v Chalki, ktorý ukončil v roku 1961. Dňa 13. augusta 1961 bol vysvätený za diakona a prijal meno apoštola Bartolomeja. Tri roky slúžil v tureckej armáde a následne v rokoch 1963 – 1968 študoval na Pápežskom inštitúte pre východné štúdiá na Gregoriánskej univerzite v Ríme, na Ekumenickom inštitúte v Bossey vo Švajčiarsku a na univerzite v Mníchove.
V rokoch 1968 – 1971 pôsobil ako prednášajúci na svojej bývalej škole v Chalki (až do jej zatvorenia tureckými úradmi). Tam 19. októbra 1969 prijal kňazské svätenie a o niekoľko mesiacov neskôr získal titul archimandrita (ekvivalent katolíckeho preláta). V rokoch 1968 – 1972 bol osobným asistentom a následne tajomníkom vtedy novozvoleného ekumenického patriarchu Dimitriosa I. V roku 1973 bol zvolený za metropolitu Filadelfie a v roku 1990 za metropolitu Chalcedonu.
Ako metropolita Chalcedonu sa Bartolomej I. stal najvyšším metropolitom Svätej synody a predsedal viacerým komisiám, vrátane komisie pre kánonické právo a ekumenizmus. Pred tridsiatimi piatimi rokmi, 22. októbra 1991, bol zvolený za ekumenického patriarchu a 270. nástupcu apoštola Ondreja.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
