Assisi 27. októbra (VaticanNews) Štyridsať rokov po historickom dni modlitby, ktorý zvolal svätý Ján Pavol II., sa v nedeľu 25. októbra začalo medzinárodné stretnutie, ktoré organizuje Komunita Sant’Egidio. Zaznela na ňom výzva Leva XIV. i posolstvo prezidenta Mattarellu. Zuppi, Riccardi a Impagliazzo hovorili pre vatikánske médiá o úlohe náboženstiev pri budovaní mieru. Úvodné zhromaždenie pripomenulo zodpovednosť náboženstiev tvárou v tvár konfliktom.

„Nech Pán vnuká rozhodnutia vedúce k dialógu a pokoju!“ Výzva, ktorú pápež Lev XIV. predniesol po modlitbe Anjel Pána v nedeľu 25. októbra, zaznela aj v Assisi, kde sa v ten istý deň začalo medzinárodné stretnutie „Neozbrojený a odzbrojujúci mier“, ktoré organizuje Komunita Sant’Egidio. Štyridsať rokov po historickom dni modlitby 27. októbra 1986, ktorý zvolal Ján Pavol II., mesto svätého Františka opäť zhromažďuje predstaviteľov veľkých náboženstiev, kultúry, občianskej spoločnosti a verejných inštitúcií. Stovky ľudí prišli do mesta Bastia Umbra na úvodné zhromaždenie podujatia, počas ktorého sa až do utorka 27. októbra budú striedať stretnutia, diskusné fóra a chvíle modlitby. Cieľom je opätovne potvrdiť hodnotu dialógu vo svete, v ktorom sa vojna akoby opäť stala bežným nástrojom medzinárodnej politiky i súčasťou každodenného života.

Kardinál Zuppi: „Náboženstvá odzbrojujú srdcia“

Práve úlohu náboženstiev pri budovaní mieru zdôraznil kardinál Matteo Maria Zuppi, predseda Konferencie biskupov Talianska, v rozhovore pre vatikánske médiá na okraji stretnutia. „O to väčšmi je to poďakovanie za prorockú víziu svätého Jána Pavla II.,“ vysvetlil kardinál a pripomenul, že „nejde o teóriu, ale o stretnutie, ktoré umožnilo mnohé ďalšie stretnutia“.

Výzvy sa odvtedy, samozrejme, zmenili. „Vtedy ešte stál múr, dnes sa vojna rozšírila na mnohé miesta,“ poznamenal Zuppi. O to potrebnejšie podľa neho je, aby náboženstvá opäť spoločne ponúkli „zásadný signál mieru v nádeji, že sa podarí vojnu obmedziť, ba premôcť“. Náboženstvá, pokračoval, „ukazujú, že mier je možný, naznačujú cesty k mieru, odzbrojujú srdcia a pripravujú ich na stretnutie“. K rozhodnutiu pre mier môžu podnietiť aj „vládcov národov“.

Prezident Mattarella: „Nečinnosť je neospravedlniteľná“

Výzva k spoločnej zodpovednosti zaznela aj od talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu. Jeho posolstvo adresované predsedovi Komunity Sant’Egidio Marcovi Impagliazzovi prečítal na začiatku úvodného zhromaždenia mladý člen komunity.

„Udalosť v Assisi bola prorocká,“ zdôraznila talianska hlava štátu. Prezident pripomenul rok 1986 aj cestu, ktorú Sant’Egidio odvtedy prešlo, aby tohto ducha udržalo nažive, zatiaľ čo „vojny, nerovnosti, túžba po moci a nadvláde“ naďalej zaťažovali dejiny. Mattarella následne podčiarkol, že tvárou v tvár „konfliktom, nespravodlivostiam, chudobe a útlaku“, ktoré „sú všetky dielom človeka“, je „nečinnosť neospravedlniteľná“. Obnoviť právo, spravodlivosť a slobodu tam, kde boli pošliapané, je preto úlohou inštitúcií, no „nikto nie je zbavený povinnosti prispieť svojím dielom“.

Od veku konfliktu k času dialógu

Tieto slová našli odozvu vo vystúpení Andreu Riccardiho, zakladateľa Komunity Sant’Egidio. „Dnes sa, žiaľ, zdá, že mier ako inšpirujúca myšlienka zmizol z obzoru, zatiaľ čo sa čoraz viac presadzuje názor, že vojna je prirodzenou sprievodkyňou ľudských dejín,“ poznamenal Riccardi. Pripomenul, že v roku 1986 napriek studenej vojne a obavám z jadrového konfliktu zostával mier v centre medzinárodnej politiky.

Ako vysvetlil, o štyridsať rokov neskôr „tu nie sme iba preto, aby sme si tento deň pripomenuli“. Zrodila sa z neho totiž cesta dialógu a stretávania, ktorá prispela aj k ukončeniu konfliktov. Zoči-voči tejto „ideologickej a praktickej rehabilitácii vojny ako nástroja medzinárodnej politiky“ sú veriaci podľa Riccardiho „neozbrojení“, pretože nemajú hospodárske zdroje ani vojenskú silu veľmocí. No „byť neozbrojení neznamená zmieriť sa s nadvládou násilia a s mocou nenávisti“. Ich sila je iná: „Dialóg môže odzbrojiť jazyk, ak je bojovný a výhražný. Modlitba môže vyprosiť mier, ktorý si ľudia sami nedokážu dať.“

Toto posolstvo zopakoval aj predseda Komunity Sant’Egidio Marco Impagliazzo. Pre vatikánske médiá vysvetlil, že „hodnotou týchto stretnutí je práve predstavovať si mier, predstavovať si procesy a cesty dialógu“. Sant’Egidio túto možnosť už zakúsilo v mnohých prostrediach, „počnúc Mozambikom, Guatemalou a Stredoafrickou republikou“, pretože „všetko sa mení, mnohé veci sa menia, ak je prítomný dialóg, ak dochádza k stretnutiu“.

Všetky náboženstvá spoločne za neozbrojený a odzbrojujúci mier

Mier, ale aj rany spôsobené vojnami boli ústrednými témami úvodného zhromaždenia, ktoré moderovala Hilde Kieboom z Komunity Sant’Egidio v Belgicku a ktoré pozdravom otvorila predsedníčka regiónu Umbria Stefania Proietti. Popri Riccardim a Zuppim vystúpili politológ Olivier Roy, indonézsky minister pre náboženské záležitosti Nasaruddin Umar, hlavný francúzsky rabín Haïm Korsia a predstaviteľ japonskej budhistickej školy Tendai Gijun Sugitani.

Bolo krásne a dojímavé počúvať tu, v Assisi, štyridsať rokov po historickom stretnutí z roku 1986, hlasy rozličných náboženských tradícií, ktoré sa zhodovali na jedinom veľkom cieli: mieri. Zaznievalo to v slovách Umara, podľa ktorého „dialóg už nestačí. Musíme prejsť od pekných slov ku konkrétnym každodenným skutkom“, pretože „skutočný mier sa začína vtedy, keď odzbrojíme svoje srdce“.

Rovnako to zaznelo v slovách Korsiu, ktorý pripomenul, že „mier nie je iba neprítomnosťou vojny“, ale vyžaduje si spravodlivosť, dôveru a úctu k ľudskej dôstojnosti: „Nestačí ho milovať teoreticky: treba mu vyjsť v ústrety.“

Sugitani napokon pripomenul štyridsaťročné putovanie ducha Assisi, ktorý sa dostal až do Japonska. Tam sa od roku 1987 každoročne konajú modlitbové stretnutia za mier. Táto cesta pokračuje aj dnes, živená presvedčením, že je možné budovať „globalizáciu mieru“, ktorá dokáže spojiť „množstvo veľkých i malých mierových gest, ktoré sa každý deň uskutočňujú na celom svete“.

Volanie Sudánu

Naliehavosť tejto výzvy, predovšetkým pre trpiace národy, pripomenulo svedectvo sudánskej aktivistky Haly Al-Karib. Pozornosť upriamila na tragédiu Sudánu, „najvážnejšiu humanitárnu krízu na svete“, ktorú si však, najmä v tejto časti sveta, „nie všetci uvedomujú“.

Presne pred rokom došlo k masakru v meste El Fasher v Severnom Darfúre. Po približne osemnástich mesiacoch obliehania zo strany Síl rýchlej podpory (RSF) si záverečná ofenzíva podľa zistení OSN vyžiadala najmenej šesťtisíc mŕtvych. V uliciach zostali stovky tiel. Tieto skutky boli označené za zločiny proti ľudskosti, etnické čistky a dôkazy genocídy.

Sudánska aktivistka preto pred Západom, ktorý je voči takejto kríze príliš často hluchý a nepozorný, poukázala na zabíjanie tisícov civilistov, etnické prenasledovanie, znásilňovanie, násilné zmiznutia a zotročovanie žien a dievčat.

Práve na toto utrpenie sa stretnutie v Assisi osobitne zameriava. Podujatie potrvá do utorka 27. októbra, keď sa uskutoční modlitba jednotlivých náboženstiev a záverečná slávnosť na dolnom námestí pred Bazilikou svätého Františka. Všetko sa nesie v duchu želania, ktoré Lev XIV. vyslovil po modlitbe Anjel Pána, niekoľko hodín pred otvorením stretnutia: „Naďalej sa spoločne modlime za pokoj“, pretože „nikdy nebolo také zrejmé ako dnes, že vojny nielen rozsievajú smrť a skazu, ale aj ochudobňujú a poškodzujú svet“.

Autor: Guglielmo Gallone – Assisi
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia