Peru 14. novembra (VaticanNews) V piatok 13. novembra, na ôsmy deň apoštolskej cesty do Latinskej Ameriky, sa Lev XIV. vrátil do peruánskeho Chiclaya, kde v minulosti pôsobil ako biskup. Slávil svätú omšu na priestranstve pri Pampas de Pimentel, navštívil kaplnku svätého Óscara Romera a stretol sa s duchovnými i s akademickou obcou. Zdôraznil evanjelizačné poslanie Cirkvi, význam spoločenstva a potrebu chrániť ľudskú dôstojnosť v čase technologických zmien. Na univerzite si vypočul aj svedectvo matky dvadsaťročného Agustína.
Ôsmy deň apoštolskej cesty Leva XIV. do Uruguaja, Argentíny a Peru mal pre Svätého Otca aj osobný rozmer. Po pobyte v Lime sa vrátil do Chiclaya, mesta na severe Peru, s ktorým ho spájajú roky biskupskej služby, početné priateľstvá i spomienky. V piatok 13. novembra sa tu opäť stretol s veriacimi, ktorých kedysi sprevádzal ako ich pastier.
Svätá omša v Pimenteli: Evanjelium sa ohlasuje svedectvom života
Prvým veľkým podujatím bola svätá omša na rozsiahlom priestranstve pri Pampas de Pimentel, kde sa zhromaždili veriaci z Chiclaya a ďalších častí Peru. Pápež sa hneď v úvode homílie vrátil k osobným väzbám s miestnou cirkvou: „Aká radosť vrátiť sa do Chiclaya! Je pre mňa požehnaním byť opäť medzi vami.“
Svätý Otec vyjadril vďačnosť za náklonnosť, podporu a modlitby veriacich, osobitne za modlitby za jeho zdravie v období skúšky, ktorú s Božou pomocou prekonáva. Pripomenul, že na ľudí z Chiclaya naďalej pamätá vo svojich modlitbách.
Hlavnou témou homílie bolo evanjelizačné poslanie Cirkvi. Pápež zdôraznil, že každý pokrstený je povolaný ohlasovať evanjelium, a to bez ohľadu na svoju službu či postavenie v Cirkvi. Evanjelizovať podľa neho neznamená vnucovať náuku ani spoliehať sa na účinné štruktúry, ale vydávať svedectvo o osobnom stretnutí s Ježišom Kristom, ktoré premieňa život človeka. V tejto súvislosti poukázal na Eucharistiu, Božie slovo a cirkevné spoločenstvo ako na miesta živého stretnutia s Pánom. Zároveň zdôraznil, že pravé ohlasovanie evanjelia rešpektuje slobodu a svedomie každého človeka.
Osobitnú pozornosť venoval rodinám, ktoré označil za misijné jadro. Povzbudil k obnoveniu spoločnej modlitby, predovšetkým v domácnostiach. Homíliu uzavrel výzvou pokračovať v poslaní, ktoré Kristus zveril svojej Cirkvi: „Svet nás očakáva a misia sa ešte len začína.“
V kaplnke svätého Óscara Romera: Vďačnosť za modlitby a uzdravenie
Po svätej omši pápež navštívil novú kaplnku zasvätenú svätému Óscarovi Romerovi. Stretol sa tu s miestnym cirkevným spoločenstvom a poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na vzniku tohto modlitbového priestoru. „Je naozaj krásne a je Božím požehnaním, že sa tu s vami môžem stretnúť. Som veľmi vďačný Bohu.“
V spontánnom pozdrave sa pápež osobne poďakoval za modlitby za svoje zdravie. Pripomenul, že len pred mesiacom podstúpil operáciu a že modlitby veriacich mu pomohli zotaviť sa. Zdôraznil tiež, že návštevu kaplnky chcel uskutočniť aj napriek náročnému programu svojej cesty. Svoju návštevu označil za znamenie blízkosti a túžby vytvárať spoločenstvo. Pripomenul, že všetci pokrstení sú povolaní deliť sa o vieru a o veľkú správu, že Ježiš kráča vždy s nami. Stretnutie zakončil spoločnou modlitbou Otčenáš a požehnaním.
Stretnutie s duchovnými: Bez spoločenstva niet misie
Popoludňajší program pokračoval vo Svätyni Panny Márie pokoja, kde sa Lev XIV. stretol s biskupmi, kňazmi, diakonmi, zasvätenými osobami, seminaristami, členmi synodálnych tímov a pastoračných rád. Svätý Otec svoj príhovor postavil na troch vzájomne prepojených skutočnostiach: krstnej dôstojnosti každého veriaceho, spoluzodpovednosti za evanjelizáciu a synodálnom charaktere Cirkvi. Pápež pripomenul, že základom identity kresťana nie je jeho cirkevná funkcia, ale krst. Práve z neho vyplýva povolanie všetkých členov Božieho ľudu podieľať sa na Kristovom poslaní. Za nevyhnutnú podmienku misijného pôsobenia označil bratskú lásku a jednotu medzi členmi Cirkvi. Zdôraznil pritom, že spoločenstvo neznamená uniformitu, ale vzájomné prijatie a rozvíjanie rozličných darov, povolaní a služieb. „Bez spoločenstva niet misie.“
V ďalšej časti sa Lev XIV. venoval účasti laikov na živote Cirkvi. Zdôraznil, že nejde o ústupok zo strany cirkevnej autority, ale o prirodzený dôsledok krstnej dôstojnosti. Vyzval preto na posilňovanie pastoračných rád a na spoločné rozlišovanie pastoračných priorít. Synodalita podľa pápeža nesmie zostať iba pojmom alebo metódou organizovania stretnutí. Musí sa stať konkrétnym spôsobom života, ktorý zahŕňa modlitbu, počúvanie Božieho slova, bratský dialóg a ochotu meniť vlastné postoje. Pripomenul tiež, že obrana ľudskej dôstojnosti, sprevádzanie rodín, migrantov, mladých ľudí a chudobných či úsilie o spravodlivosť a pokoj nie sú voliteľnými úlohami Cirkvi, ale požiadavkami jej poslania.
Na univerzite: Veda bez svedomia a technika bez duše
Posledné veľké stretnutie dňa sa uskutočnilo na Katolíckej univerzite svätého Turíbia z Mogroveja, s ktorou bol Robert Francis Prevost dlhé roky spojený ako jej veľký kancelár.
Rektorka Patricia Julia Campos Olazábal privítala pápeža s hlbokým dojatím. Pripomenula jeho blízkosť k akademickej obci a jeho pôsobenie v čase, keď bol biskupom v Chiclayu. Spomínajúc na jeho zvolenie na Petrov stolec 8. mája 2025 uviedla, že univerzitné spoločenstvo sa už zmierilo s tým, že ich niekdajší biskup bude od nich trochu vzdialený. Odvtedy, ako sa stal spoločným Otcom, im však podľa nej patrí navždy, tak ako v čase, keď bol biskupom a veľkým kancelárom univerzity. Pripomenula, že bol pre nich „pastierom, ktorý s nami kráčal, pracoval, trpel a usmieval sa, pastierom pre všetky chvíle, krásne aj tie veľmi ťažké“.
Vo svojom príhovore pápež upozornil na výzvy, pred ktorými dnes stojí katolícke vzdelávanie. Univerzita podľa neho nemôže byť iba miestom prípravy kvalifikovaných pracovníkov pre trh, ale musí byť spoločenstvom, v ktorom sa hľadanie pravdy spája so službou človeku. Osobitne sa venoval technologickému pokroku a nebezpečenstvu technokratickej paradigmy, ktorá redukuje skutočnosť na materiálne údaje a za najvyššiu hodnotu považuje efektívnosť. „Technológia, drahí priatelia, nie je vždy neutrálna: jej podoby niekedy nesú pečať, záujmy a ambície toho, kto ju navrhuje a ovláda.“ Pápež preto vyzval študentov a profesorov, aby rozvíjali kritické myslenie a hľadali múdrosť, ktorú nemôžu mať ani stroje, ani počítačové programy. Technologický pokrok musí slúžiť integrálnemu rozvoju človeka, chrániť jeho dôstojnosť a podporovať spoločné dobro.
V tejto súvislosti sa dotkol aj predstáv transhumanizmu a posthumanizmu, ktoré sľubujú technologické prekonanie chorôb, bolesti, starnutia či dokonca smrti. Pripomenul, že ľudská ohraničenosť nie je výrobnou chybou, ale podmienkou ľudskej veľkosti: je výzvou k solidarite a k otvorenosti voči transcendencii.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia, redakčne upravené
