[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 16. 11. 2026   Meniny má Agnesa      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Rozhovory
Programové tipy
Podcast:
Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Logo

  Pápež Lev XIV.
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity

Pápežský almužník: Chudobní nie sú sociálnym problémom, ale ľuďmi s dôstojnosťou
P:3, 16. 11. 2026 09:29, ZAH



Foto: Vatican Media


Vatikán 16. novembra (VaticanNews) Pri príležitosti desiateho ročníka Svetového dňa chudobných, ktorý ustanovil pápež František, predsedal svätej omši z poverenia Leva XIV. v Bazilike sv. Petra arcibiskup Luis Marín de San Martín, prefekt Dikastéria pre službu charity. V homílii pripomenul, že nestačí organizovať pomoc, hoci je potrebná: blízkosť k núdznym je aj príležitosťou niečo od nich prijať a napĺňa sa ňou „samotná podstata poslania Cirkvi“.

„Koľko času venujeme každý týždeň skutočnému počúvaniu chudobných, zraniteľných ľudí a tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti?“ Táto otázka stavia každého pred vlastnú zodpovednosť voči tým, ktorí sú v núdzi. Chudobných príliš často vnímame ako „sociálne problémy“, ktoré treba riešiť príležitostnými formami pomoci, hoci potrebnými a chvályhodnými. V skutočnosti sú však príležitosťou nielen odpovedať na materiálne a duchovné potreby, ale aj niečo prijať: uznanie príbehu, tváre a dôstojnosti každého človeka. To je jadro homílie arcibiskupa Luisa Marína de San Martín, augustiniána a prefekta Dikastéria pre službu charity, ktorý v nedeľu 15. novembra pri príležitosti 10. svetového dňa chudobných predsedal svätej omši v Bazilike sv. Petra z poverenia pápeža Leva XIV. Svätý Otec je v Peru na poslednej etape svojej apoštolskej cesty po Latinskej Amerike.

Veľkorysosť v podobenstve o talentoch

Úvaha pápežského almužníka pri príležitosti dňa, ktorý ustanovil pápež František, vychádzala z podobenstva o talentoch, ktoré zaznelo pri eucharistickom slávení. Najprv sa pristavil pri jednej zvláštnosti: „Pán zveruje sluhom svoj majetok.“ Je to obraz postavenia každého človeka pred Bohom: „Nič z toho, čím sme a čo máme, nie je výlučne naše, ale všetko nám je zverené ako dar a zodpovednosť.“ Pozoruhodná je aj pánova veľkorysosť: „Jeden talent zodpovedal približne šesťtisíc denárom, teda takmer sedemnástim rokom mzdy robotníka.“ Tento údaj umožňuje pochopiť „nesmiernosť“ Božej štedrosti.

Boh nežiada, aby sme boli tým, čím nie sme

Marín de San Martín potom upozornil na ďalší detail: „Pán nevyžaduje od všetkých rovnaký výsledok.“ Aj tu je paralela so vzťahom medzi človekom a Pánom: „Boh od nás nežiada, aby sme boli tým, čím nie sme, ale aby sme s láskou a zodpovednosťou prinášali ovocie.“ Otázka, ktorá sa tiahne celým podobenstvom, preto znie: „Čo sme urobili so životom, časom a milosťou, ktoré sme dostali od Boha?“

Prekonať strach, ktorý ochromuje

Dvaja sluhovia ukázali ovocie svojho úsilia, kým tretí priznal, že sa bál a zverený talent ukryl. Strach zrodil nečinnosť, takže sa mu zdalo lepšie dať prednosť „istote nehybnosti pred zodpovednosťou za dar“. Táto dynamika sa týka života každého veriaceho: „Aj my môžeme podľahnúť tomuto pokušeniu: uchovávať si vieru a nedovoliť jej, aby premieňala náš život.“ Možno zachovávať náboženské úkony, a predsa „zostať uzavretý voči požiadavkám evanjelia“. Viera je teda povolaná prinášať dynamizmus a obnovu: nie je „majetkom, ktorý si treba ponechať, ale milosťou, ktorú treba prijať a pretaviť do služby lásky“.

Prijatá láska sa má stať konkrétnou láskou k blížnemu

V strachu sa však ukazuje hlbší problém: vzťah sluhu k pánovi nie je založený na dôvere. „Problém nie je iba v tom, že talent ukryl, ale aj v tom, že si vytvoril skreslený obraz o tom, kto mu ho veľkoryso zveril.“ Boh evanjelia nie je „pánom, ktorého sa treba báť, ale milosrdným Otcom, ktorý nás miluje, volá nás k obráteniu a dáva nám účasť na svojom božskom živote“. Milosrdenstvo totiž „neruší zodpovednosť, ale dáva jej základ“. Táto logika nachádza svoje najvyššie vyjadrenie vo svätej omši: „Nemôžeme teda sláviť Eucharistiu a zostať ľahostajní voči hladu, osamelosti, nespravodlivosti a vytláčaniu ľudí na okraj. Láska prijatá pri oltári sa musí v každodennom živote stať konkrétnou láskou k blížnemu.“

Blízkosť k chudobným patrí k poslaniu Cirkvi

Do tejto perspektívy zapadá Svetový deň chudobných, ktorý pripomína ich výsadné miesto v srdci Boha i Cirkvi. V téme, ktorú Lev XIV. vybral zo slov 14. žalmu „Pán je útočišťom bedára“, sa ozýva výzva z jeho posolstva, adresovaná Cirkvi a týkajúca sa jej vlastnej identity: je „povolaná byť chudobnou a útočišťom pre chudobných“. Nejde iba o organizovanie pomoci, hoci je potrebná, ale o to, „uznať, že blízkosť k chudobným patrí k samotnej podstate poslania Cirkvi“.

Vidieť v chudobnom brata

„Kristus je v núdzi vždy, keď je v núdzi chudobný,“ hovoril svätý Augustín. Nijakého človeka v núdzi nemožno zredukovať na číslo. V každom treba uznať jeho dôstojnosť, „ktorú nemôžu vymazať nijaké životné podmienky“. Kresťanská láska sa preto nevyčerpáva materiálnou pomocou, ale „vyžaduje si blízkosť a ochotu deliť sa. A predovšetkým si vyžaduje, aby sme v chudobnom nevideli iba niekoho, komu treba pomôcť, ale brata, od ktorého máme aj my čo prijať“.

Riešiť príčiny chudoby

Svetový deň chudobných nemá byť podľa pápežského almužníka iba každoročnou pripomienkou, ale má sa stať „trvalým kritériom rozlišovania pre celú Cirkev“. Spoločenstvá sú povolané neuspokojiť sa s udržiavaním štruktúr, tradícií a aktivít, ale byť prejavom Cirkvi, ktorá sa stretáva s ľuďmi, má účasť na ich utrpení a usiluje sa riešiť príčiny chudoby. „Vernosť evanjeliu sa meria aj našou schopnosťou premieňať lásku prijatú od Boha na konkrétne skutky bratstva a spravodlivosti.“

Nepremárniť čas

Arcibiskup v závere homílie uvažoval o čase ako o „vzácnom dare“, ktorý „neslobodno premárniť“. Budeme sa z neho zodpovedať nie podľa toho, čo sme dostali, ale podľa toho, aké ovocie sme mu dali priniesť: „nie z toho, čo sme nahromadili, ale z toho, o čo sme sa podelili; nie z dosiahnutého úspechu, ale z lásky, ktorú sme dokázali darovať“.

„Vojdi do radosti svojho pána“

Záverečná prosba preto znela, aby bol každý, oslobodený od strachu a od ľahostajnosti, ktorá dusí empatiu, protagonistom viery, ktorá premieňa prijaté milosti na veľkorysú službu. „A keď príde chvíľa definitívneho stretnutia s ním, kiež aj my začujeme slová, v ktorých je obsiahnutý prísľub našej nádeje: ‚Správne, dobrý a verný sluha, vojdi do radosti svojho pána.‘“

Rozdanie 1 500 potravinových balíčkov

Po skončení svätej omše Dikastérium pre službu charity s pomocou Talianskeho Červeného kríža a združenia Athletica Vaticana rozdalo núdznym 1 500 potravinových balíčkov. V rámci Svetového dňa chudobných bude pápež Lev XIV. na budúcu nedeľu 22. novembra, po návrate z apoštolskej cesty po Latinskej Amerike, podľa tradície obedovať s 1 300 chudobnými v Aule Pavla VI.

Autor: Edoardo Giribaldi – Vatikán
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia



( TK KBS, VaticanNews, eg, sk, mj, ml; pz ) 20261116013   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]