[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 17. 11. 2026   Meniny má Klaudia, Deň študentov      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Rozhovory
Programové tipy
Podcast:
Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Logo

  Pápež Lev XIV.
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity

Pápež: V mojej službe je dôležité uzdravovať, spájať ľudí a prekonávať polarizáciu
P:3, 17. 11. 2026 09:51, ZAH



Foto: Vatican Media


Rím 17. novembra (VaticanNews) Počas letu z Limy do Ríma Lev XIV. odpovedal novinárom. S radosťou hovoril o mimoriadnych prejavoch náklonnosti v Latinskej Amerike a prezradil, že keď sa dozvedel o potrebe operácie, bol „pokojný“. Zdôraznil, že nie je politik, ale hovorí o evanjeliu, hoci sa ho niektorí snažia tlačiť doprava alebo doľava. K Traditionis custodes hovorí, že sa bude naďalej riadiť rozhodnutím pápeža Františka: v záujme jednoty Cirkvi väčšina katolíkov slávi a bude sláviť obrad Druhého vatikánskeho koncilu.

Keby mohol dať tejto ceste do Latinskej Ameriky názov, nazval by ju Magnifica humanitas, rovnako ako svoju encykliku. Taká krásna bola totiž skúsenosť „stretnutia s ľuďmi, rôznymi kultúrami, rôznymi národmi, rôznymi mestami i vidieckymi oblasťami“ a uvedomenia si „veľkého daru ľudstva ako Božieho stvorenia“. Takto Lev XIV. na palube lietadla pri návrate z Limy do Ríma vyjadruje nadšenie zo svojej práve ukončenej šiestej apoštolskej cesty, počas ktorej navštívil Uruguaj, Argentínu a Peru. „Ďakujem za prácu, dúfam, že som vás príliš neunavil,“ hovorí pápež 82 novinárom, ktorí ho sprevádzali na tejto dlhej púti tromi krajinami. „Myslím, že to bola v mnohých ohľadoch nádherná cesta,“ konštatuje Svätý Otec po anglicky, zatiaľ čo po španielsky vyjadruje osobnú vďačnosť Bohu, národom, spoločenstvám a krajinám, ktoré ho v týchto dňoch prijali: „Ľudské a náboženské skúsenosti, táto skúsenosť zbožnosti a viery, ktorú sme mohli v týchto dňoch spoločne prežívať, majú veľkú hodnotu.“

Ako vždy pri návrate zo zahraničnej cesty pápež Lev ochotne odpovedá na otázky viacerých novinárov rozdelených podľa jazykov. „Ak sa chce niekto niečo opýtať, som ochotný pokúsiť sa odpovedať,“ žartuje. Svätý Otec tak dostáva otázky o aktuálnych témach, akými sú jeho zdravotný stav, operácia na odstránenie nádoru a výdrž, ktorú prejavil v uplynulých dňoch, hospodárske a sociálne ťažkosti Argentíny a stretnutia s Mileiom, možné budúce cesty (medzi nimi aj cesta do jeho vlasti, Spojených štátov amerických), ako aj zásadné otázky týkajúce sa sveta a Cirkvi vrátane možnej revízie motu proprio Traditionis custodes.

Juan Carlos Paullier (Zorrilla Media): Ako sa cítite? Prekvapila vás výdrž, ktorú ste počas tejto cesty preukázali?

Prekvapení sú skôr iní. Ja chcem poďakovať Bohu. Pravdou je, že už v prvom týždni – ako vie celý svet, uplynulo odvtedy niečo vyše mesiaca – som podstúpil pomerne náročný zákrok, ale cesta bola naplánovaná už od začiatku a chcel som ju uskutočniť. A tak s Božou pomocou a silou modlitby – doslova som dostával odkazy z celého sveta – a s istým odhodlaním, ktoré mám, som vďaka pomoci lekárov videl, že je to naozaj možné. Nie som na sto percent v poriadku, ale cítim sa celkom dobre. A výdrž je tiež jedným z darov, ktoré mi Pán udelil.

Pokiaľ ide o Uruguaj, ktorý sa už zdá byť časovo vzdialený, jednou z vecí, ktoré ste povedali, bolo, že si nesmieme zamieňať malosť s bezvýznamnosťou. Aký konkrétny príklad môže uruguajská Cirkev ponúknuť iným spoločenstvám? Prečo ste sa rozhodli navštíviť krajinu, akou je Uruguaj, a aké ovocie očakávate od svojej návštevy pre uruguajských katolíkov, ale aj pre celú spoločnosť, ktorá je taká sekulárna?

Sme v novembri, blíži sa už adventné a vianočné obdobie a myslím napríklad na betlehem, na tie malé dediny, do ktorých Ježiš prichádzal so svojím posolstvom, na to, ako môže malé spoločenstvo uskutočniť veľké veci, nie preto, že by boli samy osebe obrovské, ale preto, že viera sa začína ako horčičné zrnko. V Uruguaji sme všetci videli – a možno to niektorých naozaj prekvapilo – veľmi silnú odozvu katolíckeho spoločenstva, ale aj ďalších. Potom sme sa vďaka prozreteľnej zhode okolností pri plánovaní mohli zúčastniť na slávnosti Panny Márie Tridsiatich troch, ktorá je veľmi významným sviatkom v dejinách katolíckeho spoločenstva v Uruguaji. A tak si vďaka týmto skutočnostiam uvedomujeme, že aj v krajine považovanej za sekulárnu, kde mnohí ľudia už aktívne nepraktizujú vieru alebo náboženstvo a ich účasť na náboženskom živote je možno obmedzená alebo dokonca nijaká, majú Cirkev, veriaci, kresťania veľa čo povedať. Odozva v týchto dňoch bola nádherná a myslím si, že zanechala stopu.

Elisabetta Piqué (La Nación): Ďakujeme, Svätý Otče, za túto nádhernú cestu a blahoželáme vám, pretože my sme úplne vyčerpaní. Počas svojho pobytu v Argentíne ste sa zopár ráz stretli s prezidentom Javierom Mileiom. Môžete nám povedať, ako tieto stretnutia prebiehali a aké bolo podľa vás najdôležitejšie posolstvo pre vládu Javiera Mileia? Ešte jedna dôležitá otázka, ktorá zostala visieť vo vzduchu: dobre ste poznali pápeža Františka. Prečo nikdy nešiel do Argentíny?

Na druhú otázku neodpoviem, pretože nemôžem tvrdiť ani si myslieť, že dokážem čítať Františkove myšlienky, hoci som bol jeho spolupracovníkom a poznal som ho v posledných rokoch a aj o niečo skôr. Prečo nenechať priestor tajomstvu? Môžeme sa ho na to opýtať vo večnom živote.

S prezidentom Mileiom som sa stretol už v Ríme, keď prišiel do Vatikánu. On a František, to áno, zastávali politicky veľmi odlišné postoje. Napriek tomu sa zdalo, že si rozumejú. Trvám na tom, že posolstvo, ktoré chcem odovzdať, posolstvo, ktoré chcem prinášať, nie je politické. A hoci sú v niektorých krajinách ľudia, ktorí sa ma snažia tlačiť doprava alebo doľava, ktorí ma kritizujú alebo nie, ja hovorím o Magnifica humanitas. A práve o tom som hovoril s prezidentom Mileiom, o úcte k ľudskej bytosti, pričom som ho povzbudzoval, aby sa väčšia pozornosť venovala predovšetkým najnúdznejším v argentínskej spoločnosti. Áno, hovorili sme o ekonomických otázkach, o niektorých ťažkostiach, ktorými krajina stále prechádza, odkedy sa ujal funkcie, a tak ďalej. Predovšetkým však medzi nami vládlo akési vzájomné porozumenie, dalo by sa povedať, pri uznávaní hodnoty života, hodnoty ľudskej bytosti vo všetkých jej fázach, pretože v tejto oblasti sa musíme usilovať o spoluprácu. V tomto duchu sa niesol náš rozhovor a prezident, ako ste mohli vidieť tak pri príchode, ako aj pri rozlúčke, prejavil ochotu vypočuť si toto posolstvo. Preto si myslím, že v tomto zmysle to bolo veľmi pozitívne.

Pamela Francescato (Canal 5 Noticias): Pred vaším príchodom Argentína prežívala – a stále prežíva – v mnohých ohľadoch ťažké a temné chvíle. Po vašom odchode a po tom, čo sme počuli vaše slová, sa dnes v argentínskej televízii a rozhlase hovorí len o vás. Zanechali ste nám veľmi krásnu a silnú spomienku. Spoločnosť potrebovala váš hlas, vašu nádhernú ľudskosť, potrebovala počuť, že by sme mali zostať ľudskí. Akú radu nám môžete dať? Aká je vaša vízia?

Myslím si, že si všetci uvedomujeme, ako sme sa nechali strhnúť algoritmami a polarizáciou, ktorá nie je náhodná, ale v mnohých situáciách bola zámerne vyvolaná. A myslím si, že vy máte veľmi dôležitú úlohu pomáhať všetkým prekonávať túto formu polarizácie a povedať: Pozrime sa na to, čo sme v uplynulých dňoch prežili v Argentíne. Ako je možné, že pravica, ľavica, my všetci sme boli spolu na uliciach, oslavovali sme a tešili sa z niečoho, čo je oveľa väčšie než politická diskusia? A osobne pevne verím, že v posolstve Ježiša Krista – pri veľkej úcte k tým, ktorí nie sú kresťanmi a volia si inú cestu – je pozvanie budovať mosty a hľadať zmierenie. Tak môžeme znovu objaviť, že existujú oveľa hlbšie rozmery ľudskosti než veci, ktoré spôsobujú naše rozdelenie, nenávisť a polarizáciu. Chcel by som veriť, že návšteva prinajmenšom pomohla v srdciach mnohých ľudí prebudiť vedomie, že môžeme zmeniť svoje zmýšľanie, môžeme uvažovať inak. Stále budú existovať rozdielne názory, ale nie je nevyhnutné zájsť až tak ďaleko, že budeme používať taký násilný jazyk a vytvárať rozdelenia dokonca aj v rodinách. Máme schopnosť viesť dialóg, milovať a zjednocovať sa. Dúfajme teda, že opätovným zasievaním semien nádeje a posolstva jednoty sa napriek ťažkostiam a rozdielom budú hľadať riešenia vždy pre spoločné dobro, pre dobro ľudu.

Sergio Rubín (Clarín): Argentína mala početnú strednú triedu, ktorá zažila neuveriteľný sociálny prepad, akoby prebehla vojna, hoci k žiadnej nedošlo, a jeho dôsledky zasiahli celú spoločnosť. Teraz prebieha proces hospodárskej konsolidácie. Čo možno povedať vo svetle sociálnej náuky Cirkvi? Sú totiž ľudia, ktorí vynakladajú veľké úsilie a trpia. Ako je možné dostať sa z tejto nemorálnej situácie, v ktorej sa Argentína s takým bohatstvom a takým intelektuálnym potenciálom nedokázala vzchopiť?

Nechcem dávať lekciu z ekonómie, no dnes existujú otázky alebo okolnosti na medzinárodnej úrovni, ktoré prispeli k takej vážnej situácii, ktorá spôsobuje toľko problémov strednej triede, o chudobných ani nehovoriac. Myslím si, že aj v tomto prípade musíme všetkých, ľud, občanov, ale aj politickú triedu, povzbudzovať k tomu, aby pochopili, ako spolupracovať na obnove a zlepšovaní životných podmienok všetkých obyvateľov. V niektorých prípadoch to znamená medzinárodnú spoluprácu a hľadanie riešení tých ťažkostí, ktoré spôsobujú, povedzme, vážne konflikty alebo citeľné hospodárske dôsledky pre obyvateľstvo. Všetci musíme mať na zreteli spoločné dobro. Malé podniky, ak dostanú podporu, môžu často urobiť viac pre vytváranie pracovných miest a do istej miery posilniť perspektívu existencie strednej triedy. Je však veľmi dôležité povzbudzovať nielen jednotlivcov, aby hľadali spôsob, ako žiť s nádejou, ale aj tých veľkých, aby sa usilovali o hodnoty slúžiace dobru všetkých. Musíme pracovať vo svete, v ktorom čoraz menej ľudí sústreďuje vo svojich rukách čoraz viac bohatstva. Hromadenie bohatstva je tiež témou sociálnej náuky Cirkvi: ako ho prerozdeľovať o niečo účinnejšie, ba oveľa účinnejšie, aby nedochádzalo k zmenšovaniu alebo zániku strednej triedy a aby sa posilnili robotnícka trieda, ľudia i hnutia a mohli žiť dôstojnejšie.

Fátima Saldonid (peruánska verejnoprávna televízia): Svätý Otče, viete, že sme veľmi srdeční, že sa radi objímame a robíme veľké gestá. Trochu nás však znepokojili zábery, na ktorých vám niekto hodil ruženec. Vy však viete, že to všetko bolo z lásky, pretože všetci sa snažili byť vám nablízku. Povedali ste, že pri svojej službe v Peru ste sa naučili byť biskupom a že počas tejto cesty ste sa zase o niečo viac naučili byť Petrovým nástupcom. Čo vás najviac dojalo a čo si z tejto cesty odnášate pre svoju budúcu službu v Cirkvi? Jednu vec ostatní nechápu: ste naším otcom, ale náš ocko odišiel. Kedy sa vrátite?

Poslednú otázku nechajme bokom, pretože neviem, kam pôjdem na budúci rok, nieto ešte v ďalších rokoch. Využijem však túto otázku, aby som povedal, že príprava miest na pápežovu návštevu si vyžaduje obrovské množstvo práce, a ďakujem všetkým spoločenstvám: Lime, ktorá má viac prostriedkov, ale odviedla veľký kus práce; Pucallpe, ktorá má menej prostriedkov, ale zato veľa tepla v mnohých zmysloch slova, a tiež pracovala na tom, aby sa mohli uskutočniť včerajšie podujatia. Potom Cuscu, Chiclayu... Naozaj chcem poďakovať všetkým, ktorí na tomto projekte pracovali. Nebolo by voči nim spravodlivé vracať sa príliš často, takže im teraz doprajeme trochu oddychu.

Náklonnosť Peruáncov vrátane osoby, ktorá mi s veľkou vierou chcela jednoducho darovať ruženec, to sú veci, ktoré si človek nesie v srdci... Možno aj v oku... a ktoré poznačia jeho život a ukazujú, že tu skutočne vládne nadšenie, je tu hlboká viera, túžba prijať Pánovo požehnanie prostredníctvom jeho služobníka, pápeža. Táto blízkosť je sama osebe posolstvom z oboch strán. A tak môžeme s radosťou spoločne prežívať vieru, môžem udeľovať požehnanie. Je to trochu ako v evanjeliu: žena, ktorá sa chcela len dotknúť Kristových šiat, aby dostala jeho požehnanie. Prechádzal som v aute a ľudia sa chceli dotknúť okna pápežovho vozidla, snažili sa prekonať kordóny Národnej polície, no chceli túto vieru žiť, cítiť a zakúsiť. Snažím sa im byť nablízku – a ďakujem Bohu za energiu, ktorú mi dáva –, ale aj ja sám veľa dostávam, pretože toto nadšenie, táto viera, táto zbožnosť sú naozaj Božím darom, o ktorý sa delíme so všetkými, s celým svetom, ktorý bol svedkom toho, čo sme prežili. Vzdávam vďaky Bohu, niet iných slov.

Carlos Villarreal (RPP Noticias): Jedným zo zásadných aspektov vašej návštevy bolo, že ste prišli do Peru vo veľmi ťažkom období, aké práve prežívame. Vo svojom prejave ste spomenuli súčasnú situáciu násilia, fenomén El Niño a dažde na severe krajiny, ktorý veľmi dobre poznáte. Ako si podľa vás, Svätý Otče, môžu Peruánci, veriaci i neveriaci, dlhodobo uchovať ducha jednoty, viery a nádeje, ktorého v nás prebudila vaša návšteva? A dovoľte mi ešte jednu otázku: viem, že ste sa v Peru stretli s ľuďmi, ktorí oznámili, že sa stali obeťami odsúdeniahodného konania zo strany členov Cirkvi. Aké pocity vo vás tento rozhovor, toto stretnutie s nimi vyvolalo?

V istom zmysle je odpoveď na obe otázky aspoň čiastočne spoločná. Pápež, aspoň pokiaľ ide o mňa, by rád navštívil všetky krajiny sveta, keby mi Pán doprial dostatok času, ale pápež je len jeden. Je Kristovým námestníkom a Cirkev žije na miestnej úrovni prostredníctvom biskupov, ktorí sú pastiermi. A prinajmenšom súčasťou posolstva, ktoré som odovzdal biskupom, bolo, aby práve oni ďalej rozvíjali skúsenosť viery, ktorú sme prežili v týchto dňoch. Povedal som biskupom: Teraz je na vás, aby ste pokračovali. Nedovoľte, aby dary, ktoré sme v týchto dňoch spoločne prijali, vyšli nazmar. Nech naďalej prinášajú ovocie a nech táto skúsenosť radosti, zbožnosti a viery naďalej rastie.

Pokiaľ ide o obete, určite to nie je prvýkrát, čo sa rozprávam s obeťami, či už v Peru, alebo v iných krajinách. Pápež však nemôže vypočuť všetkých na celom svete. Aj toto je teda gesto, ktoré vyjadruje túžbu byť obetiam nablízku, pomôcť im nájsť cestu, ktorá ich možno malými krokmi privedie k skutočnému uzdraveniu. Zároveň je to záväzok naďalej pracovať na prevencii, aby sa už nikdy nič podobné nestalo. A je to výzva biskupom a pastoračným pracovníkom v ich diecézach: Vy, ktorí ste týmto situáciám bližšie, si musíte plniť svoju povinnosť, musíte sprevádzať obete. Práve vy musíte skutočne prevziať zodpovednosť za ich sprevádzanie a pomoc, aby sa im dostalo spravodlivosti.

Fabio Marchese Ragona (Mediaset): Bola to veľmi krásna, veľmi intenzívna cesta, plná stretnutí. Niektorí z nás prežili, ale veľa nechýbalo a...

Tam vzadu vidím veľkú únavu, neviem, čo sa deje! (Smiech)

Videli sme, že ste predniesli veľa prejavov, takmer sa zdalo, že ani necítite únavu. A to nás priviedlo k zamysleniu nad tým, že ste zažili nečakanú situáciu, keď ste museli byť hospitalizovaný. Chceli by sme vedieť, ako ste prežívali túto chvíľu ako chorý človek a či budete musieť naďalej podstupovať kontroly alebo liečbu a či sa niečo zmení vo vašom živote ako pápeža.

Prvá správa bola prekvapením. Nemal som nijaké príznaky, cítil som sa dobre. Pri vyšetreniach v rámci preventívnych prehliadok, pravidelných každoročných kontrol, ktoré absolvujem už mnoho rokov, objavili niečo, čo sa spočiatku javilo ako tieň. A potom pri ďalších vyšetreniach, pri biopsii, zistili, že tam niečo je, že je to nádor. Ako som už spomenul, chcel som uskutočniť túto cestu, a tak som povedal: Urobme to hneď. Vďaka Božej milosti som bol pokojný, cítil som, že to treba urobiť. Urobme to, dôverujem lekárom, ktorých máme, lekárskej starostlivosti, a tak sme pokračovali. Vďaka Bohu, ako viete, všetko dopadlo veľmi dobre. Nádor sa celý nachádzal v časti pľúc, ktorú odstránili, bol obmedzený len na túto oblasť, nie je potrebná ďalšia liečba. Z opatrnosti bude treba byť pozorný, tak ako pri týchto každoročných kontrolách. Ako som sa cítil? Mám brata, je to verejne známe, ktorý v súčasnosti prežíva oveľa komplikovanejšiu situáciu, ale aj tú prežívame s veľkou dôverou v Pána. Možno je to istý signál pre ľudí, ktorí trpia a možno majú veľký strach – je pochopiteľné prečo –, aby chodili na kontroly, pretože prevencia je veľmi dôležitá, a aby sa snažili starať o svoje zdravie. Ak je nevyhnutná liečba, netreba sa toľko báť, ale urobiť, čo je potrebné. Vďaka Bohu, a v tomto prípade aj sile modlitby toľkých ľudí, to dopadlo výborne a ja som tu ako svedok.

Gerry O’Connell (America Magazine): Bola to nádherná cesta. Keď som vás videl v Peru, nadobudol som dojem, že vaše srdce je tam, aj keď pôsobíte v Ríme. Včera v Pucallpe ste v prístave povedali misionárom a predstaviteľom amazonských národov: „Váš vikariát, rozlohou porovnateľný s celými krajinami, má len dvadsaťpäť kňazov.“ Svätý Otče, v roku 1985 ste odišli do Peru ako misionár. Ak sa nemýlim, augustiniáni v Spojených štátoch odpovedali na výzvu pápeža Jána XXIII., aby poslali kňazov do Latinskej Ameriky. Nebolo ich tam dosť. Strávili ste tam dvadsať rokov a teraz sa tam vraciate ako pápež misionár. Vidíte, že tam stále chýbajú kňazi a že aj v Spojených štátoch sa zatvárajú kostoly. Na synode o Amazónii prebiehala rozsiahla diskusia. Bol schválený návrh vysvätiť za kňazov viri probati, ženatých mužov zrelého veku. Táto téma sa objavila aj počas konzultácií v rámci synody o synodalite. Nehovorí azda prostredníctvom toho všetkého Duch Svätý niečo Cirkvi? Po druhé, v apoštolskej exhortácii Querida Amazonia pápež František nepovedal ani áno, ani nie k otázke kňazskej vysviacky ženatých mužov, ktorú nastolila synoda o Amazónii. Je táto otázka počas vášho pontifikátu stále otvorená? Ešte o nej uvažujete? Boli ste misionárom, videli ste túto realitu.

Aby som to trochu zasadil do kontextu, vrátil by som sa do Chulucanas, kde som začínal svoju misijnú činnosť. Keď som prvýkrát prišiel do Peru, medzi augustiniánmi bolo možno pätnásť až dvadsať Američanov a dvaja Peruánci. Dnes medzi augustiniánmi na severe Peru, myslím, nie sú nijakí Američania. Možno jeden, ale musel by som sa zamyslieť. Je tam však 35 Peruáncov. Duch teda pôsobí mnohými spôsobmi, určite aj tam, kde sa podpora povolaní a formácia uskutočňujú, dalo by sa povedať, plodne. Zostáva otvorená možnosť, že v budúcnosti bude viac kňazov, aj peruánskych, ktorí sa budú starať o tieto misijné oblasti.

Máme teda pred sebou výzvy, napríklad v amazonskej oblasti, kde bola otázka povolaní z mnohých dôvodov zložitejšia. V Peru je sedem apoštolských vikariátov. Včera sme boli v Pucallpe. Pucallpa, Puerto Maldonado a Iquitos sú tri z vikariátov, ktoré majú dnes viac povolaní. Iné vikariáty ich majú oveľa menej. Čaká nás veľa práce.

Jedným z navrhovaných riešení je to, o ktorom hovoríte. Nie je jediné a v niektorých častiach Cirkvi môže vyvolať rozdelenie, pretože túto myšlienku neprijímajú všetci. Ako som už viackrát objasnil počas približne roka a pol, odkedy som pápežom, jednou z mojich priorít je predovšetkým podporovať jednotu a spoločenstvo medzi nami ako členmi Cirkvi.

Aby sme mohli ďalej rozvíjať myšlienku, ktorú Duch Svätý môže naďalej vnukať a ktorú môže vnuknúť aj iným, nielen mne, musíme všetci počúvať. Pápež nemení učenie Cirkvi. Biskupi musia počúvať. Je možné, že v budúcnosti sa niektoré veci zmenia. Zatiaľ si však myslím, že dôležitou súčasťou mojej služby v Cirkvi je uzdravovať a spájať ľudí. Je to trochu ako to, čo sme hovorili o polarizácii okolo politických otázok vnútri Cirkvi v niektorých krajinách. Najprv sa zíďme. Zamyslime sa nad tým, aké by podľa nás mali byť priority. Potom uvidíme, ako ďalej.

Dobre viem, že mnohí ľudia s týmto prístupom nesúhlasia. Aj to je v poriadku. Som tu a toto ponúkam ako súčasť svojej služby. Myslím si, že nateraz to stačí, pretože otázka ženatých mužov v klére je zložitá. Ako vieme, niektorí predkladajú aj iné návrhy. Ale všetky tieto veci si vyžiadajú čas a my budeme postupovať podľa toho, ako nás povedie Pán.

Sylwia Wysocka (PAP): Počas cesty ste veľmi často hovorili o svojom chirurgickom zákroku. Vaši predchodcovia podpísali list o zrieknutí sa úradu sub conditione pre prípad, že by upadli do kómy. Chcela by som sa opýtať, či ste aj vy podpísali takýto list.

Nie. Zatiaľ to, vďaka Bohu, nepovažujem za potrebné. Kánonické právo už obsahuje viacero ustanovení, ktoré sa týkajú tejto témy. Je to v Božích rukách, ako som povedal pred svojím zvolením za pápeža. Dôverujem mu. V prípade potreby to, myslím, urobím. Zatiaľ to však nepovažujem za potrebné. Ďakujem.

Valentina Alazraki (N+ Televisa): V týchto dňoch ste viackrát zopakovali, že Peru je vaším domovom, a rozprávali ste nám o všetkom, čo vám tento národ dal a ako vás premenil. Ste čiastočne výsledkom toho, čo ste prežili v Peru. Máte však aj inú vlasť, Spojené štáty, pretože ste sa tam narodili. Chceli by sme teda vedieť, čo vás v Spojených štátoch formovalo, čo vám Spojené štáty dali? Viem, že asi poviete, že nemáte presné dátumy, ale mohli by sme uvažovať o ceste „z Chiclaya do Chicaga“, o ceste do USA?

Pred niekoľkými minútami som povedal, že ďalšie cesty na rok 2027 sú ešte v štádiu plánovania. Jediné, čo je potvrdené, je Kórea pri príležitosti Svetových dní mládeže. Pokiaľ ide o túto otázku, existuje viacero možností a zvažujeme ich, ale zatiaľ to zostáva takto.

V mnohých veciach som gringo, Severoameričan. Pred konkláve vyšiel v jedných novinách článok, v ktorom sa hovorilo, že Prevost je „najmenej americký z Američanov“. Myslím si, že okrem iného, keď niečo hovorím, robím to otvorene a priamo, hovorím veci tak, ako sú. Hovoriť o svojom zdraví alebo dokonca povedať: „Nuž, prekonávam to“, by v mnohých krajinách a kultúrach nebolo typické. V Spojených štátoch je to o niečo bežnejšie. Nechcem tu vyvolávať ďalšie otázky, ale aj moja hlboká viera v demokraciu a demokratickú participáciu je súčasťou toho, že som Američan. Môj spôsob prežívania viery bol, samozrejme, hlboko ovplyvnený, povedzme „premenený“, v Peru, ale vyrastal som v Spojených štátoch v multikultúrnej rodine, v ktorej sa zároveň žila viera. Myslím si teda, že tu zohráva úlohu mnoho vecí, aj to, že ma formovala táto kultúra.

Viete, že Mexiko vás očakáva s veľkým nadšením...

Veľmi pekne ďakujem!

V Uruguaji ste navštívili Pannu Máriu Guadalupskú. Môžeme snívať o tom, že prídete aj do Mexika?

Určite áno. V Guadalupe som bol viackrát. Môžete snívať, ale nezobúdzajte sa príliš skoro... Prídem, prídem.

Jean-Marie Guénois (Le Figaro): Po tejto skutočne pôsobivej ceste, ktorá bola pre vás namáhavá a uskutočnila sa po vašej operácii 13. októbra, prehodnotíte priority na najbližšie mesiace? A potom by som vám chcel položiť tri konkrétne otázky: Môžete potvrdiť, že Svätá stolica pripravuje dokument o duchovnom zneužívaní, ktorý počíta s kánonickými sankciami? Zvažujete zmiernenie ustanovení motu proprio Traditionis custodes? Vymenujete čoskoro svojich prvých nových kardinálov?

Bez komentára k budúcim kardinálom. Stále ich je dosť, myslím si, že v súčasnosti je ich okolo 116; napokon sa k tomu dostaneme.

Duchovné zneužívanie je v Cirkvi veľmi vážnou témou a vo Vatikáne sa skúma. Zatiaľ nie je pripravený dokument na zverejnenie. Samotný pojem, rovnako ako potreba riešiť niektoré z týchto otázok na kánonickej úrovni, však stále zostáva veľmi nejasný. A to je jeden z problémov, pretože na výkon spravodlivosti je potrebná, dalo by sa povedať, kodifikácia alebo právna formulácia toho, ako ju uplatňovať. Pritom všetci by sme pravdepodobne vedeli opísať konkrétne prípady alebo druhy situácií, v ktorých k tomu dochádza. Skúmame to teda a pracujeme na tom.

Traditionis custodes bolo rozhodnutím pápeža Františka a budeme sa ním naďalej riadiť. Traditionis custodes zahŕňa možnosť udeliť dišpenz alebo povoliť slávenie svätej omše podľa Vetus Ordo. A teda opäť, v záujme jednoty Cirkvi, prevažná väčšina katolíkov vo svete slávi obrad Druhého vatikánskeho koncilu, Pavla VI., a budeme v tom pokračovať. Pre tých, ktorí chcú požiadať o dišpenz, existuje možnosť, ako to urobiť.

[O prioritách] Momentálne necítim potrebu meniť tempo, ďakujem. Veci budú pokračovať tak, ako sme ich robili doteraz.

Giacomo Galeazzi (La Stampa): Hlasovali ste vo voľbách v polovici funkčného obdobia (midterm). Čo teraz očakávate pre svoju krajinu i mimo nej v čase, keď sa vo svete rozmáha hybridná a kognitívna vojna? Aj my v Taliansku znášame jej dôsledky. Viac umiernenosti alebo viac polarizácie po voľbách v polovici funkčného obdobia?

Môžem len zopakovať to, čo som povedal pred niekoľkými minútami: rád by som videl viac schopnosti viesť dialóg, budovať mosty, zmierovať sa, menej polemík, menej vojny, menej rozdelenia. Viem, že aj toto je sen, ale viem, že je to možné. Tak uvidíme... Nevyjadrujem sa politicky, šírim sociálnu náuku Cirkvi v nádeji, že niektorí budú počúvať. Usilujme sa podporovať dialóg a schopnosť vždy počúvať.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia



( TK KBS, VaticanNews, sk, mj, ml; pz ) 20261117012   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]